Počítače zo Star Treku?

Je rok 2054. Detektív John Anderton prichádza k veľkej priehľadnej obrazovke, zobrazujúcej vízie vrážd, ktoré sa ešte nestali. Mávne rukou a začne pozerať. Keď sa rozoženie rukami od seba, počítač zobrazí detail. Rukami šermuje hore a dole, čím sa posúva medzi obrazmi a hľadá ten moment, ktorý by ho mohol zaujímať. Scéna z filmu Minority Report s futuristickým počítačom a Tomom Cruisom dnes patrí medzi filmové klasiky. A mnohí nadšenci technológií si v kinosále určite pomysleli, že rovnaký počítač by chcel mať raz aj oni.Vedecko-fantastické filmy veľmi rady zobrazujú, ako by mohli počítače budúcnosti vyzerať a ako by sa s nimi malo pracovať. Dizajnér počítačových prostredí vo filme je regulárne zamestnanie, ktorému sa na plný úväzok venuje v Hollywoode niekoľko desiatok expertov. Na navrhovanie filmových počítačov budúcnosti sú prizývaní aj ďalší experti z rôznych oblastí. Ale naozaj predstavujú tieto vízie budúcnosť počítačov?.pre efektTo, čo vyzerá na prvý pohľad efektívne, však môže byť v skutočnosti peklo. Hovorí sa, že Tom Cruise si musel pri nakrúcaní scén s počítačom dávať prestávky, lebo ho predpažené ruky veľmi rýchlo začali bolieť. Mark Coleran, ktorý pracoval na vizuáloch vo filmoch ako Ostrov alebo Blade, to na konferencii SXSW vysvetlil veľmi stručne. Pri návrhu filmového počítačového prostredia podľa neho „nezáleží na tom, či je to urobené autenticky.“ Dôležité je, aby to vyzeralo dobre na plátne.Futuristické ovládanie počítačových systémov, podobné ako v Minority Report, je vo filmoch mimoriadne obľúbené. Priekopníkom bola pôvodná verzia filmu Deň, keď sa zastavila zem z roku 1951. Žiadne tlačidlá ani spínače. Hrdina zapínal a vypínal prístroje mávnutím ruky pred rozsvietenými kontrolkami. Odvtedy si zaujímavé ovládanie nenechá ujsť žiadny sci-fi režisér.„Divákov sa takéto rozhranie dotýka a inšpiruje ich. Núti ich povedať ‚To bolo úžasné!‘ a veľakrát ‚S tým by som sa chcel zahrať!‘,“ vysvetlil pre The Verge Christopher Noessel. Nossel pracuje v kalifornskej firme Cooper ako dizajnér, a navrhuje používateľské rozhrania pre klientov zo zdravotníckeho sektora či pre startupy. Ako koníčku sa spolu s kolegom Nathanom Shedroffom začali venovať v roku 2006 počítačovým rozhraniam vo filmoch. Po šesťročnom výskume im vyšla kniha Make It So, ktorá skúma, ako ovplyvňujú filmové počítače tie skutočné a naopak. Aj keď autori hovoria, že v mnohých prípadoch sú filmové počítače nelogické alebo vyslovene absurdné, často sa nimi inšpirujú aj reálne produkty..filmy prevídajú budúcnosťKeď Apple zažaloval firmu Samsung za to, že skopírovala jeho iPad, jeden z hlavných bodov obhajoby bol, že veľmi podobné tablety už používali vo filme Vesmírna odysea, nakrútenom v roku 1968. Posádka vesmírnej lode Discovery One skutočne mala tablety veľmi podobné dnešným iPadom. Aj použitie bolo veľmi podobné – astronauti na nich pozerali video popri tom, ako do seba ládovali obed. O 42 rokov Steve Jobs síce zožal úspech za veľkú inováciu, nebol však prvý.Aj vyklápací mobilný telefón má filmovú predlohu. Je ňou komunikátor zo ságy Star Trek, pomocou ktorého sa jednotlivé postavy spájali s vedením na vesmírnej lodi. Keď bol v šesťdesiatych rokoch komunikátor v seriáli uvedený, o mobilných telefónoch sa ani nechyrovalo. V roku 1996 sa však stal skutočnosťou, keď predstavila Motorola prvé véčko – StarTAC.Byť pri tvorení budúcnosti sa podarilo aj Michaelovi Bayovi, ktorý je inak známy len veľkým množstvom výbuchov  a tým, že Megan Foxová o ňom povedala, že je ako Hitler. Vo filme Ostrov z roku 2005 divákom ukázal veľký digitálny stôl, na ktorom riaditeľ ostrova pracuje len pomocou dotykov. O dva roky neskôr predstavil Microsoft veľmi podobné reálne zariadenie – dotykový stôl Surface, neskôr premenovaný na PixelSense. Tradícia Julesa Verna je zachovaná. „Sci-fi je vytvorené pre ľudí. Uspokojuje nás (alebo aj nie) na základe množstva rovnakých ľudských kritérií, ako dobré alebo zlé počítačové rozhrania,“ vysvetlil tento fenomén pre The Verge Nathan Shedroff. Inými slovami to, že niečo zaujme na obrazovke, je istá šanca, že to zaujme aj v reálnom použití..najhoršie z najlepšíchNapriek tomu, že futuristické modely ovládania v dnešných filmoch môžu vyzerať perfektne, nie sú vždy najpraktickejšie. Vžite sa nachvíľu do roly Toma Cruisa, ktorý stvárňuje detektíva Johna Andertona v Minority Report. Vždy, keď by ste chceli niečo na počítači vyhľadať, museli by ste si najprv obliecť jeho špeciálne rukavice a veľmi precízne pohybovať rukami. Nebolo by praktickejšie sadnúť k počítaču a posúvať video klávesnicou a myšou? Ovládanie pomocou gest má aj ďalšie muchy a vedomí si toho boli dokonca aj scenáristi. V jednej scéne príde Tomovi Cruisovi do kancelárie návšteva. On jej chce podať ruku, ale počítač si signál zle vysvetlí a detektívova práca takmer skončí v koši. Tom ju však našťastie rýchlym pohybom v poslednej chvíli zachytí.„Vďaka Minority Report chceli mnohí ľudia ovládanie gestami na všetko. Ale, ako vám povie ktokoľvek s Wii alebo Kinectom, gestá nie sú elegantné a vedia byť veľmi vyčerpávajúce, aj keď sú zábavné,“ povedal Noessel pre The Verge. Vo svojej prednáške na TED-e označil počítač Toma Cruisa v Minority Report za najhoršie z najlepších filmových počítačových prostredí. Najlepšie preto, že bolo veľmi efektné a celkom dobre premyslené. Najhoršie preto, že po premiére filmu chceli všetci jeho klienti, aby urobil v ich softvéri podobné rozhranie. .priesvitné monitoryĎalším typickým filmovým príkladom, keď ide reálna efektivita na úkor vizuálnej efektnosti, sú sklené priehľadné obrazovky. Tie môžete vidieť takmer v každom sci-fi – od snímky Star Trek, cez Iron Man až po Prometheus. Vo filme vyzerajú úžasne, obzvlášť na záberoch spoza monitora. V skutočnosti by ste však na takej obrazovke asi nič nevideli. Aj dotyková obrazovka je dobrá len niekedy. Skúste si predstaviť, že na dotykovej obrazovke robíte štvrťročný finančný výkaz v Exceli. Alebo, že budete písať diplomovú prácu na počítači, ktorý reaguje iba na gestá. Veľké množstvo vecí, ktorým sa na počítačoch dnes venujeme, je dokonale prispôsobených na myš, klávesnicu a obrazovku.Veľmi obľúbené je vo filmoch i ovládanie hlasom. Najznámejší je určite HAL 9000, riadiaci počítač vesmírnej lode z Kubrickovho filmu 2001: Vesmírna odysea. Ten reagoval na hlasové pokyny členov posádky a rozprával sa s nimi ako človek. Hlas je primárny komunikačný prostriedok ľudí. Keď úkolujete počítač s hlasovým ovládaním, je to vlastne rovnaké, ako by ste sa rozprávali so seberovným. To z neho robí najjednoduchšie počítačové rozhranie – ani krásne prepracovaný tablet nebude lepší. Ani hlasom ovládané počítače však nie sú vhodné úplne na všetko. Aj keď vo filme sa nikdy nestalo, že by HAL omylom zareagoval na niečo, čo sa ho netýkalo, ktovie, ako by to bolo v praxi. Alebo si skúste predstaviť kancelársky open-space, kde všetci rečnia do svojich počítačov.Budúcnosť zrejme leží niekde na polceste medzi efektnými futuristickými počítačmi, ktoré nám ukazujú vo filmoch a nudnými klávesnicami a obrazovkami, s ktorými pracujeme teraz. Počítače sa pravdepodobne budú dostávať do čoraz väčšieho množstva bežných spotrebičov – chladničiek, kávovarov či stoličiek. Tie sa budú veľmi prakticky ovládať buď pomocou dotyku, alebo aj gest. Ovládať hlasom domácnosť (svetlá, kúrenie a klimatizácia) či auto môže byť celkom účinné. Klasické počítače určené na prácu však zmena asi nečaká. Na počítačoch, na ktorých budeme písať dokumenty či strihať video, pravdepodobne bude ešte dlho najpraktickejším modelom ovládania ten klasický a zároveň nudný. Obrazovka, klávesnica a myš.Autor je spolupracovník .týždňa.