zastaraný a technicky nedokonalý odpočúvací systém, ktorý prevádzkujú slovenské bezpečnostné zložky, už v minulosti umožnil vznik niekoľkých škandálov, spojených s nelegálnym odpočúvaním. Občas boli nezákonným spôsobom zneužité aj legálne odposluchy. Niekoľko ľudí s kontaktmi a prístupom k systému mohlo s nahrávkami aj obchodovať, alebo ich využívať ako prostriedok nátlaku. Nikdy sa však nič nepreukázalo: napriek viacerým úrovniam zabezpečenia boli totiž vždy šikovne pozametané stopy.
Úzky okruh ľudí zvnútra SIS a polície, ale aj osoby mimo bezpečnostných zložiek, tak získali vďaka informáciám z odposluchov privilegované postavenie a nadštandardný vplyv. Aj preto vyvolal nákup nového odpočúvacieho systému, ktorý má zabrániť nezákonným praktikám, pocit akútneho ohrozenia a nečakane silnú reakciu. Dôsledkom je masívna diskreditačná kampaň voči ľuďom bývalého ministra vnútra Daniela Lipšica, ktorí chceli systém čo najskôr uviesť do praxe, ale aj voči samotnej technológii.
pomsta Grendelovi
Spomínaná kampaň začala naberať zreteľné kontúry minulý rok. Na blog.sme.sk sa v tom čase zaregistrovalo niekoľko blogerov, ktorí začali útočiť na politikov a úradníkov, spojených s nákupom nového systému. Opakovane spochybňovali aj jeho opodstatnenosť, pričom tvrdili, že ho prakticky nemožno nainštalovať a prevádzkovať. Trvalo niekoľko mesiacov, počas ktorých panovali pochybnosti o ich skutočnej identite.
Často čerpali z rovnakých zdrojov, postupovali v zhode a navzájom si vyjadrovali podporu. Vystupovali ako Peter Sivák, Pavol Klein, Jarmila Kante či Adam Kemény. Útočili najmä na predstaviteľov politickej strany NOVA.Podpredseda strany Gábor Grendel reagoval článkom, v ktorom poukázal na koordinovaný postup týchto blogerov a spochybnil ich identitu. Vykoledoval si od nich množstvo negatívnych reakcií, keďže v tom čase ešte nepriznávali falošnú identitu. Pre pochybnosti a uvedenie klamlivých údajov však prevádzkovateľ blogov ich registráciu zrušil. Neskôr našli pochopenie v denníku Pravda, na ktorého webovej stránke viacerí z nich blogujú dodnes.
„Koľko ľudí na Slovensku má takéto silné svaly?“
Pomsta Grendelovi na seba nenechala dlho čakať: medzi 22. a 25. novembrom 2013 niekto údajne vložil do poštovej schránky v Starej Turej anonymný list s „výbušným“ obsahom.Jeho pisateľ v ňom obvinil zamestnancov sekcie verejnej správy ministerstva vnútra z neoprávnenej lustrácie deviatich blogerov v databázach rezortu, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní. Prednostným prijímateľom informácií z lustrácií mal byť Gábor Grendel. V tejto veci prebehlo vyšetrovanie policajnej inšpekcie, neskôr bolo podané aj trestné oznámenie: a spriaznení blogeri niekoľko týždňov primárne útočili práve na Grendela.
falošný anonym
Približne pred mesiacom – 23. októbra 2014 – však vyšetrovateľ Ján Spodniak z Banskej Bystrice trestné stíhanie zastavil. Podozrenie z neoprávneného nakladania s osobnými údajmi sa totiž nepotvrdilo. Vo všetkých prípadoch išlo podľa polície o rutinné spracovávanie dát z databázy, navyše vždy zo zákonného dôvodu. „V tomto prípade plne absentuje akýkoľvek dôkaz, že došlo k neoprávnenému nakladaniu s osobnými údajmi,“ tvrdí vyšetrovateľ Spodniak.
Podľa bývalého hlavného štátneho radcu Juraja Balleka technické možnosti ani neumožňujú vykonať lustráciu tak, ako bola opísaná v spomínanom anonyme.Vyšetrovateľ zároveň konštatoval, že osoby vystupujúce ako Pavol Klein, Peter Sivák a Jarmila Kante uviedli v registrácii na blogu falošné údaje a ide o vymyslené identity. V prípade Siváka a Kleina ide zrejme podľa polície o tú istú osobu.
Ani jediný dospelý, na Slovensku žijúci Adam Kemény z Galanty, nie je skutočným pisateľom nactiutŕhačných blogov proti politikom NOVA. Krádež jeho identity zatiaľ neznámym podvodníkom mu spôsobuje problémy. Vydavateľ denníka Pravda, na ktorého stránke sú články zverejňované, však napriek opakovaným upozorneniam nereagoval zrušením blogu.Pochybnosti vzbudzuje aj ďalší z údajne nezákonne lustrovaných blogerov Martin Masaryk. V tomto prípade ide o reálnu osobu: pri registrácii na blog.sme.sk však takisto uviedol niekoľko nepravdivých skutočností, aby znemožnil svoju identifikáciu.
Masaryk roky podnikal s právnikom, ktorý kedysi pracoval v polícii, potom na ministerstve vnútra a v čase únosu prezidentovho syna údajne spolupracoval s SIS. Z deviatich „lustrovaných“ blogerov bol pritom práve Martin Masaryk zo Starej Turej jediným, komu prišiel spomínaný anonym. Vyšetrovanie navyše preukázalo, že jeho lustrácia bola vykonávaná viacerými exekútormi v rámci výkonu exekúcie, a nemala nič spoločné s jeho publikačnou činnosťou.
cibulova žiačka
Tretím typom blogerov, zapojených do kampane proti strane NOVA, sú ľudia otvorene vystupujúci pod vlastným menom. Napríklad mladá bratislavská právnička Alexandra Macúchová: vynikajúca študentka bývalého funkcionára SIS Igora Cibulu, ktorý ju protežuje a spolupracuje s ňou aj po skončení štúdia. O Macúchovej sa vyjadruje v superlatívoch aj Cibulov spolupracovník Peter Tóth – bývalý novinár a funkcionár SIS. Macúchová sa venuje problematike spravodajskej činnosti, moderuje aj konferencie, ktoré organizuje Cibulova Asociácia bývalých spravodajských dôstojníkov.
Cibula a Tóth na ňu majú enormný vplyv a aj jej prostredníctvom pretláčajú do médií vlastnú agendu. Macúchovej životný partner Tomáš Janoušek, ďalší z údajne nelegálne lustrovaných blogerov, sa vo svojich článkoch tiež príležitostne sústreďuje na spochybnenie politikov NOVY. Macúchová vo veľkej časti svojich článkov agresívne útočí na Grendela, Lipšica, jeho bývalého poradcu Milana Krajniaka a stranu NOVA. Verejne sa zastáva aj „práva“ Adama Keményho na publikovanie nezákonne získaných materiálov. Odvoláva sa pritom na slobodu slova a verejný záujem, pričom Keményho prípad porovnáva s prípadom Toma Nicholsona, ktorý napísal knihu o kauze Gorila.
„Autori kampane sa dopúšťajú opakovaného a vedomého porušenia zákona vo viacerých bodoch.“
Fakt, že „Kemény“ je na rozdiel od Nicholsona usvedčený podvodník, ju pritom necháva chladnou. Právnička verejne schvaľuje nelegálne konanie viacerých blogerov a šíri názory a informácie prakticky zhodné s tými, ktoré do médií podsúvajú falošní blogeri, alebo Martin Masaryk. Krádežami identity, klamstvom pri registrácii a nelegálnym zverejňovaním súkromnej komunikácie politikov a novinárov sa však kampaň zďaleka nekončí.
iný názor?
Články pochybných blogerov zhromažďuje portál lipsic.net a pridáva k nim aj vlastný obsah. Mená jeho autorov sú pseudonymami, s verejnosťou nekomunikujú buď vôbec, alebo písomnou formou cez webmastera či šéfredaktora. Telefonický a osobný kontakt je nemožný, skutočné mená sa nedozviete, mailová komunikácia prebieha cez pokročilé anonymizačné služby. Rovnako registrácia domény neprezradí nič podstatné, stránka obsahujúca aj zjavne nelegálny obsah nespadá pod slovenskú jurisdikciu.
Na tejto doméne môžete nájsť kradnutú mailovú komunikáciu, prepisy esemesiek, o ktorých neviete, či sú pravé, alebo falošné, aj množstvo ďalších dokumentov, ktoré zrejme pochádzajú z prostredia bezpečnostných zložiek. Je tam aj fotodokumentácia zo sledovania politika Lipšica: spolu s ironickým poďakovaním šéfredaktora nezištnému darcovi. Tento profesionálne zabezpečený kanál však nie je zďaleka jediný. Stránka danielito.info je venovaná výhradne Lipšicovi: zobrazuje obsah jeho súkromného facebookového profilu vrátane citlivých informácií úplne cudzích ľudí.
Pre slabšie povahy je k dispozícii stránka inynazor.sk. V tomto prípade bez jediného mena: portál sa označuje ako iniciatíva skupiny ľudí, ktorí majú zaujem o živú a slobodnú výmenu názorov. Od jari 2014 jeho webová verzia upadá, o to lepšie sa darí tej facebookovej. Má viac než tritisíc priaznivcov, medzi nimi aj množstvo novinárov a mienkotvorných osobností. Uverejňuje materiály zo zahraničnej politiky a spravodajských služieb: nadpriemerne často pritom promuje materiály Alexandry Macúchovej, šéfredaktora lipsic.net „Milana Štukovského“ a falošných blogerov.
útok na Kaliňáka
Administrátor stránky žiadosť o rozhovor striktne odmieta: „Vzhľadom na nedôveru, ktorú z mnohých závažných dôvodov prechovávame k tendenčným slovenským médiám, .tyždeň nevynímajúc, nemáme záujem o interview. Či už sa vyjadríme, alebo nie, výsledok bude aj tak rovnaký.“ Zároveň vyjadruje nádej, že odpoveď bude citovaná bez vytrhnutia z kontextu, alebo že nebude tendenčne vsadená do nesprávneho. Svoje negatívne skúsenosti s médiami odmieta konkretizovať, pretože by to ohrozilo jeho dokonalé zakonšpirovanie.
„Využívajú nelegálne získané odposluchy a neoprávnene disponujú legálnymi odposluchmi, prepismi hovorov a esemesiek.“
Zaujímavosťou siete pochybných blogerov je aj nedávne rozšírenie počtu cieľov, na ktoré útočia. Okrem politikov NOVY totiž prestalo byť tabu aj súčasné vedenie ministerstva vnútra. Stalo sa tak po tom, ako rozhodol šéf rezortu Robert Kaliňák (Smer) o nainštalovaní nového systému odpočúvania, s ktorým prišiel jeho predchodca Daniel Lipšic. Od toho momentu sa stal nepriateľom aj Kaliňák, pričom autori článkov ho vôbec nešetria. Svedčí to o veľkom sebavedomí ľudí, ktorí stoja za celou diskreditačnou kampaňou. Evidentne ide o veľa, pričom na dosiahnutie svojho cieľa sú ochotní riskovať aj ostrý konflikt s aktuálnym vedením rezortu vnútra.
V kauze pochybných blogerov je zatiaľ mnoho nejasností. Je však isté, že autori kampane sa dopúšťajú opakovaného a vedomého porušenia zákona vo viacerých bodoch. Neoprávnene zverejňujú cudziu súkromnú komunikáciu, prelamujú a odchytávajú heslá do mailových účtov, alebo ich získavajú od zlodejov. Vykrádajú obsah facebookových profilov a komunikáciu, klamú o svojej identite a kradnú cudziu. Využívajú nelegálne získané odposluchy a neoprávnene disponujú legálnymi odposluchmi, prepismi hovorov a esemesiek. Majú tiež prístup k dátam z registra obyvateľstva, dokážu sa dostať k informáciám o vykonávaných lustráciách aj k menám ich vykonávateľov.
Koľko ľudí na Slovensku má takéto silné svaly?
autor je stály spolupracovník .týždňa.