Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Striedanie stráží

.lukáš Krivošík .ekonomika .téma

Prípadný odchod spoločnosti U. S. Steel z Košíc a možný predaj tamojších železiarní čínskemu koncernu He-Steel Group nastoľuje ekonomické i geopolitické otázniky. Vystrieda v strednej Európe čínsky drak amerického orla?

Striedanie stráží ANDREJ BÁN Košická huta potrebuje asi dve miliardy eur na to, aby sa dostala na špičku vo svojom odvetví. Získa ich?

nekomentujeme fámy a špekulácie,“ odpovedá spoločnosť U. S. Steel na všetky otázky o možnom predaji ich košickej fabriky. No v dokumente, ktorý bol minulý týždeň zverejnený na stránke amerického regulátora trhu s cennými papiermi, koncern tvrdí, že žiadne definitívne rozhodnutie zatiaľ nepadlo.

Od U. S. Steel Košice (USSK) závisí živobytie desaťtisíc zamestnancov a ďalších asi 1 800 v dcérskych spoločnostiach. K tomu ešte treba prirátať množstvo ľudí v dodávateľskom reťazci. Americký koncern sa snaží prežiť v prostredí stagnujúceho medzinárodného dopytu po oceli a konkurencie v podobe vysokej čínskej produkcie. Košická huta trpí navyše na investičný dlh.

„Číňania chcú z ekologických dôvodov redukovať výrobu ocele doma.“

Podľa odhadov, ktoré zverejnil týždenník Trend, by potrebovala asi miliardu eur na nevyhnutné investície a ďalšiu miliardu, aby sa dostala na špičku vo svojom odvetví. Nepomáhajú ani environmentálne regulácie EÚ, ktoré boli citované ako faktor vyháňajúci Američanov už v roku 2012. Vtedy sa hovorilo o možnosti predaja železiarní Rusom alebo Ukrajincom. Dnes sa skloňuje ako najperspektívnejší kupec spoločnosť He-Steele Group, druhý najväčší oceliarsky kolos na svete. Vlani kúpil aj železiarne v Srbsku, ktorých sa v roku 2012 vzdal taktiež U. S. Steel. O čo Číňanom ide?

vložiť nohu do dverí

V Európe začala Čína masívne investovať po kríze. Na rozdiel od Afriky a Južnej Ameriky, kde ich vždy zaujímali najmä surovinové zdroje či infraštruktúrne projekty, na starom kontinente vstupujú do firiem, aby si zabezpečili prístup k technológiám, prípadne k lukratívnym západným značkám. Ako do týchto stratégií zapadá Slovensko?

Richard Turcsányi z Inštitútu ázijských štúdií si myslí, že Číňanom by v Košiciach mohlo ísť o to isté, o čo Kórejcom, Američanom alebo Japoncom, ktorí na Slovensku investovali už v minulých rokoch: „Chcú využiť kombináciu tunajšej relatívne lacnej a kvalifikovanej pracovnej sily a nášho členstva v EÚ, ktoré im odtiaľto zabezpečí priamy prístup na lukratívne európske trhy.“

Aj keď sa pri čínskych investíciách občas diskutuje, či sú motivované politicky alebo ekonomicky, v tomto prípade si Turcsányi myslí, že motivácia je hlavne ekonomická: „Všimnite si, že túto transakciu neohlasujú najvyšší čínski a slovenskí štátni predstavitelia. Prebieha vo forme rokovania medzi dvoma firmami. Navyše, Číňania chcú z ekologických dôvodov redukovať výrobu ocele doma.

Zvlášť sa to týka provincie Che-pej, ktorej vláde patrí aj spoločnosť He-Steel.“ Tento detail je dôležitý, lebo záujmy čínskej centrálnej vlády sa nie vždy prekrývajú so záujmami provinčných vlád alebo manažmentov veľkých podnikov. „Číňania vždy chcú byť veľmi veľkí a rozmýšľajú v dlhodobých horizontoch. Vládu v Pekingu môžu nižšie štruktúry o výhodnosti vstupu do Košíc presvedčiť tak, že transakciu vyhlásia napríklad za súčasť iniciatívy novej Hodvábnej cesty.“

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite