Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

.nepriame efekty: Robot prácu berie, robot prácu dáva

.richard Kališ .ekonomika

Spoločnosť plná robotov sa stala obrazom sveta bez práce pre človeka. Takáto predstava je dnes bežnejšia než obraz, ktorý najnovšie ponúka spoločnosť Uber. Paradoxne by automatizácia v kamiónovej doprave mala prispieť skôr k nárastu ako úbytku pracovných miest pre šoférov.

.nepriame efekty: Robot prácu berie, robot prácu dáva Rodrigo Reyes Marin/AFLO/profimedia 26. január 2018, Tokio, Japonsko: Humanoidný robot pracujúci na recepcii hotela Henn-na. Nová pobočka hotela je riadená ľuďmi a robotmi.

bolo toho kriku, keď páni Frey a Osborne pred piatimi rokmi publikovali svoju štúdiu o budúcnosti zamestnanosti v dobách robotov. Stroje vyzvali na súboj proti sedemsto rôznym povolaniam. V jednoduchosti povedané, testovali, aká je pravdepodobnosť, že konkrétne zamestnanie nahradí stroj alebo počítač. Pre americkú ekonomiku bola takmer polovica všetkých zamestnaní v kategórii vysoko ohrozených.

Napriek veľkej popularite toho článku a namúteným vodám okolo zamestnanosti sa dnes na automatizáciu dívame o čosi triezvejšie. Medzičasom sa na tému zamerala aj OECD. V porovnaní s pôvodnou štúdiou sa ich metodika nezaoberá povolaním ako akýmsi celkom, ale rozkladá ho na samostatné úkony. No a logicky nie všetky sú jednoducho automatizovateľné. Napríklad pokladník v hypermarkete. Aj pri výraznom náraste samoobslužných pokladní vždy vidíme minimálne jedného zamestnanca stáť uprostred hlúčiku bezradných platiacich. Činnosťou, ktorú dnes len ťažko nahradiť automatickou pokladňou, je napríklad poradenstvo.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite