Začnime s tým, čo Uber nie je. Určite nie je ziskový, nikdy nebol a otázka, či niekedy vôbec bude, je nezodpovedaná. Žiadnemu inému startupu sa nepodaril pri takých raketových rastoch, hodných štartu SpaceX, dosiahnuť straty, aké s pravidelnosťou ročného obdobia dosahuje Uber. To však okolo výsledkov hospodárenia aplikácie nie je ten najzaujímavejší problém. Otázkou nie je, prečo známa firma nedokáže premeniť svoj potenciál na zisk, ale prečo jej aj naďalej investori veria. Napriek tomu, že akcie Uberu nie sú verejne obchodovateľné, investori neprestávajú mať záujem. Tým posledným, ktorý do aplikácie vložil dôveru vyčíslenú na 1,2 miliardy dolárov, je japonský mobilný operátor SoftBank. Na investícii nič nezmenil ani odchod „zdieľanej“ taxislužby z Juhovýchodnej Ázie, kde celý trh krajín ako Malajzia, Singapur či Thajsko Uber prenechal konkurentom.

Uber nie je ani zázrak efektívnosti. Na základe analýzy nákladov osobnej prepravy neexistuje priestor na veľké úspory. Uber rovnako ako tradičná taxislužba potrebuje auto, jazdí na rovnako drahé pohonné látky, mzda vodiča sa v skutočnosti v mnohom nelíši. Nič viac za tým netreba hľadať. Napriek tomu sú jazdy Uberom podstatne lacnejšie. Optimisti tento fakt vysvetľujú lepším párovaním objednávok. Skutočne môže inteligentné, algoritmom riadené vyhľadávanie zákazníkov a ich spájanie s najbližším šoférom fungovať lepšie ako brigádnik na telefóne. No či až v takej miere, ako rozdiel v cene slušnej taxislužby a aplikácie, to je úsmevno-otázne. Pesimisti ponúkajú inú odpoveď. Ceny Uberu sú „dotované“ nadmernými investíciami, ktorých úlohou je predátorským spôsobom vytlačiť konkurenciu. Následne vybudovať takú kapacitu, ktorá odradí akýkoľvek spätný návrat na trh. Ak sa tak stane, Uber zdvihne ceny nad úroveň nákladov a dorovná ušlé zisky. Existujú však ešte realisti. Tí už dávno jazdia Hoppinom, alebo nikdy nepresedlali zo svojej obľúbenej taxislužby, ktorá dnes už pravdepodobne má svoju vlastnú aplikáciu. Lepší algoritmus párovania šoféra a zákazníka asi nebude neriešiteľnou úlohou programovania ani v našich pomeroch. A tak sa veľmi rýchlo v menu smartfónov objavujú nové a nové aplikácie s porovnateľnými cenami jazdného.

Ak už vieme, čo Uber nie je: ziskový a zázračne efektívny, nájdeme aspoň niečo, čím je? Uber skutočne môže byť demonštratívnou odpoveďou na preregulovaný trh. Prvotná myšlienka regulovať nemusí byť automaticky zlá. Taxikárske licencie skutočne vznikli ako odpoveď na agresívnych šoférov. Táto pôvodná regulácia je však dnes na míle vzdialená všetkým náležitostiam, ktoré musí spĺňať taká „primitívna“ služba akou je preprava osôb. Uber prišiel s jednoduchou odpoveďou. Miesto regulácií píšme recenzie. Kto sadne do taxíka, o ktorom vie, že jeho šofér je agresívny, klame o cene jazdného, či neudržiava čistotu vozidla? Nedostatok informácií zákazníka o šoférovi tak nevyrieši štátom garantovaná licencia, ale ostatní zákazníci formou hviezdičiek pod menom vodiča. V tomto smere existuje tak trochu prepojenie na stále populárne kryptomeny. Zdá sa, akoby ľudia hľadali alternatívy v moderných, navonok komplikovaných riešeniach, ktoré sú čo najodlišnejšie od tradičných služieb či statkov, v ktorých má určitú rolu štát.

Uber je tiež dobrý v tom, ako zabojovať o svoju už raz získanú pozíciu na trhu. V úlohe bratislavského taxikára by som šumivé víno ešte nestrieľal. Ak Uber skončí, tak skončí pravdepodobne naraz v celom regióne, podobne ako to bolo v Ázii. Dovtedy svoju víziu zdieľanej ekonomiky bude brániť nahromadeným kapitálom.