tento rok prestávame pracovať pre štát a začíname zarábať na seba práve 19. augusta. Zamestnanec s priemernou mzdou pracoval na zaplatenie všetkých daní a odvodov viac ako 228 dní. Deň daňového odbremenenia je identický, ako bol vlani.
V porovnaní s rokom 2015 však pracujeme pre štát o deväť dní dlhšie. Napriek silnému hospodárskemu rastu a slovám politikov o tom, že sa štátu darí, odvádzajú ľudia čoraz viac.
Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
Podľa Konzervatívneho Inštitútu Milana Rastislava Štefánika zamestnanec s priemernou hrubou mzdou 1 013 eur pri nákladoch na prácu 1 411 eur, v minulom znášal bremeno všetkých daní vo výške 882 eur mesačne. Takmer o dvoch tretinách celkovej odmeny pre zamestnanca rozhoduje štát.
Zamestnanec s priemernou mzdou má teda k dispozícii necelých 530 eur. Zvyšná suma putuje štátu vo forme daní a odvodov.
Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
Najviac daní putuje priamo štátu, a to takmer 80 percent. Viac ako 10 percent smeruje obciam a len 0,03 percenta prispievame do rozpočtu Európskej únie.
Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
Vyhliadky na znižovanie daňovoodvodového zaťaženia sú zatiaľ nepravdepodobné, keďže súčasná vláda v roku 2019 presadila zavedenie dane z neživotného poistenia, rekreačných poukazov alebo krátkodobo aj zavedenie osobitného odvodu pre obchodné reťazce, ktorý po kritike zrušila.
Deň daňového odbremenenia sa líši odo Dňa daňovej slobody. Zatiaľ čo Deň daňovej slobody sa odvíja od prepočtu pomeru verejných výdavkov k HDP, Deň daňového odbremenenia závisí od podielu všetkých daní vrátane DPH či spotrebných na superhrubej mzde.
Poznámka: Správa KI definuje daň v jej ekonomickom (nie právnom) chápaní, respektíve ekonomickej podstate ako akúkoľvek administratívne vynútenú platbu verejnému alebo súkromnému subjektu.