majetok Mariana Kočnera na Cintorínskej nie je zaujímavý iba preto, že sa ho jeho rodine podarilo „zachrániť“ pred štátom. Za pozornosť stojí aj pofidérny spôsob, akým sa k bytovke Kočner dostal.
V príbehu vystupuje aj Medzinárodná investičná banka (IIB), známa pod prezývkou „Putinova banka“. Podiel v nej majú síce všetky štáty bývalého RVHP, Slovensko napríklad vlastní 6 percent, ale nadpolovičný podiel vlastní Kremeľ.
V roku 2010 táto inštitúcia, ktorá vtedy ešte sídlila v Moskve (dnes už je presťahovaná do Budapešti), podporila prvý projekt na Slovensku. Išlo práve o výstavbu projektu Urbanic na Cintorínskej. Developerom bola spoločnost Dixia Sollaris a IIB jej požičala 9 miliónov eur.
Nie je zrejmé, prečo sa táto zvláštna banka rozhodla podporiť práve tento projekt, keďže Dixia Solaris bola dovtedy malou firmou bez výraznejších projektov.
Podľa zistení Nadácie zastavme korupciu túto firmu riadil Roman Čerepkai, ktorý bol aj v dozornej rade firmy Elwig. Tá sa predtým volala R. F. Development a na Čerepkaiovom mieste pred ním sedela Svetlana Ficová, manželka Roberta Fica.
na scéne sa objavuje Kočner
Dixia Sollaris síce objekt postavila, ale v roku 2014 nebola schopná úver splácať. Banka si tak uplatnila záložné právo a spoločnosť sa dostala do konkurzu. V roku 2014 o tom ako prvý písal pre HN novinár Ján Kuciak.
Príležitosť vtedy vycítil aj človek z mafiánskych zoznamov, o ktorom vtedy ešte médiá písali ako o „kontroverznom podnikateľovi“. S firmou Dixia Sollaris uzatvoril pre ňu veľmi nevýhodnú zmluvu o prenájme priestorov v objekte Urbanic, o čom IIB nevedela.
Marian Kočner sa v roku 2014 stretol aj so zástupcom tejto banky, rozhovor s ním si nahral.
Nahrávku sme objavili v „Kočnerovej knižnici“, teda medzi dátami z vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka, ktoré nám sprístupnila medzinárodná organizácia investigatívnych novinárov OCCRP a Investigatívne centrum Jána Kuciaka.
Na nahrávke počujeme hlas Mariana Kočnera a vyslanca IIB, ktorý je zároveň zástupcom slovenského ministerstva financií.
Kočner mu vysvetľuje, že s budovou plánuje zarobiť veľké peniaze. Na rovnakej ulici totiž vyrástla nová štátna Nemocnica sv. Michala, v ktorej sa sústredili viaceré zariadenia pre vojakov a policajtov. Kočner mal vopred informácie, že tejto nemocnici budú chýbať priestory a bude na ne vyhlasovať výberové konania.
„Viem byť pripravený na to, že v čase, keď nemocnica vypíše výberové konanie na nejaké pracovisko, tak ja ho budem mať prichystané,“ vysvetľuje Kočner.
Odkiaľ mal vtedy takéto informácie? Nemocnica spadá pod Ministerstvo vnútra SR, ktoré viedol Robert Kaliňák. Vplyv na rozhodovanie o tejto nemocnici malo aj ministerstvo obrany, ktoré viedol Martin Glváč. Ani jeden z nich však na otázky nereagoval.
S riaditeľom nemocnice Kočner naozaj diskutoval cez Threemu o tom, ako nastaviť podmienky súťaže tak, aby ju vyhral on a priestory v budove Urbanic. Nadácia zastavme korupciu preto už dávnejšie súčasnú ministerku vnútra Sakovú vyzvala, aby riaditeľa nemocnice odvolala. Saková sa ho však zastala.
spor medzu bankou a Kočnerom
IIB sa s Kočnerom nevedela dohodnúť. Budovu Urbanic na Cintorínskej si chcela ponechať a zriadiť si v nej sídlo. Nakoniec sa ale presťahovala do Budapešti, pretože Urbanic slovenské súdy priklepli Kočnerovej firme.
Slovenské súdy totiž zadlženú firmu Dixia Solaris, ktorá nebola schopná IIB splácať úver, poslali do konkurzu. O tomto konkurze rozhodovala sudkyňa Katarína Bartalská, o ktorej si Marian Kočner cez Threemu písal s iným spriateleným sudcom Vladimírom Sklenkom.
„Prosím Ťa, skús zistiť, ako stojí Katka s tou vecou (Dixia). Kedy ich už pošle do … To je posledná vec, na ktorú čakáme, na uzavretie konkurzu,“ písal Kočner Sklenkovi. Toho v súčasnosti pre kontakty s Kočnerom vyšetruje NAKA.
V konkurze nakoniec naozaj uspela Kočnerova firma Správa a inkaso pohľadávok. Budovu získala iba za 6,2 milióna eur, čiže o takmer 3 milióny menej, než koľko do nej investovala IIB.
Po tom, ako Marian Kočner skončil vo väzbe, mu prokuratúra zaistila takmer všetok majetok. Z nejasných príčin však nezaistila práve Urbanic a Kočnerovi sa podarilo z väzby skoordinovať záchranu tohto majetku.
Väčšinu priestorov v nej firma Správa a inkaso pohľadávok už stihla predať, alebo previesť na firmu Sisters s. r. o., ktorú vlastnia dve Kočnerove dcéry.