pri hlasovaní v NR SR rozpočet podporili všetci prítomní poslanci všetkých koaličných strán okrem Jany Bittó Cigánikovej. Tá sa pri hlasovaní zdržala. Podľa toho, ako rozpočet popisuje kancelária NR SR by sa mohlo zdať, že rozpočet ide dobrým smerom. Napríklad podľa kancelárie NR SR je najdôležitejšou informáciou o schválenom rozpočte to, že deficit poklesne na 7,4%. No ide o hrubé zavádzanie. A nielen preto, že rozpočet je tiež čiastočne založený na vode. 

štát žije vysoko nad svoje pomery

Samozrejme, je pravdou, že deficit na budúci rok má oproti tomuto roku poklesnúť. No tohtoročný deficit vo výške 9,68% HDP je jedným z najvyšších deficitov v novodobej histórii Slovenska. Navyše, je dosť možné, že vzhľadom na aktuálnu situáciu, napríklad aj s ohľadom na nedávno ohlásený lockdown, bude konečný deficit podstatne vyšší. 

Nie je tak vylúčené, že deficit verejnej správy za tento rok bude mať za novodobú históriu Slovenska absolútne prvenstvo. Korektnejšie ako poukazovať na zníženie deficitu je skôr poukázať na to, že aj budúci rok bude mať Slovensko jeden z najvyšších deficitov vo svojej novodobej histórii. 

Navyše, je potrebné pripomenúť jeden fakt, na ktorý sa zvyčajne pri prezentovaní štátnych deficitov zabúda. Celkové verejné výdavky majú budúci rok predstavovať 46,7 miliardy eur a celkové príjmy 39,6 miliárd eur. Deficit vo výške 7,4% HDP tak znamená, že reálne verejná správa minie o 18% viac ako vyberie na daniach a odvodoch. 

Ešte horšie je na tom samotný štátny rozpočet. Ten má pri príjmoch 15,8 miliardy eur naplánované výdavky až 23,9 miliardy eur. V štátnom rozpočte tak vláda plánuje minúť o vyše polovicu (51%) viac ako vyberie. Vláda tak je na najlepšej ceste k bankrotu. 

nové výdavky v ťažkých časoch

To, že má vláda v týchto časoch vyšší deficit je absolútne pochopiteľné. Rozpočet je totiž napínaný z oboch strán. 

Na strane príjmov vláda zažíva pokles v dôsledku nižšieho výberu daní a odvodov kvôli zníženiu zamestnanosti, ako aj v dôsledku poklesu ekonomickej aktivity vo všeobecnosti. 

Na strane výdavkov štát vynakladá peniaze na priamy boj s koronavírusom, napríklad nákupy testov alebo ochranných pomôcok, ako aj na sanovanie jeho škôd - napríklad prostredníctvom dotovaného kurzarbeit alebo prostredníctvom vyššieho množstva vyplácaných dávok v nezamestnanosti. 

No vláda prichádza s úplne novými výdavkami vo výške stoviek miliónov eur, ktoré nie sú žiadnym spôsobom prepojené s aktuálnou pandémiou. Vláda napríklad vyčlenila 100 miliónov eur na zvýšenie platov pre učiteľov a väčšiu podporu výskumu alebo 157 miliónov eur na náhradu vianočného príspevku pre dôchodcov za 13. dôchodky. Dôchodcovia dostanú tiež ďalších 105 miliónov eur v rámci zníženia dôchodkového veku pre ženy, ktoré vychovali deti. 

Vláda tiež chce vynaložiť ďalšie desiatky miliónov eur na zvýšenie príspevkov na opatrovanie, zavedenie dávky tehotenské alebo zrušenie doplatkov za lieky pre niektoré skupiny obyvateľstva. 

Tieto zdanlivo sociálne politiky sú v čase, keď vláda hospodári s obrovským deficitom, vrcholom nezodpovednosti a v konečnom dôsledku sú antisociálne. Štát sa totiž nemôže podobným tempom zadlžovať donekonečna a o čo viac zvyšuje svoj deficit dnes, o to drastickejšie škrty bude musieť robiť v budúcnosti. 

taká je realita

Oslovení vládni poslanci, ktorí za návrh hlasovali a zároveň sú členmi Výboru NR SR pre financie a rozpočet, sa pri svojom prístupe vyhovárajú na predošlú vládu. Napríklad Tomáš Lehotský uviedol, „SMER takto na konci roka 2019 schválil napríklad 13. dôchodky, pre ktoré však do rozpočtu 2020 peniaze nedal (súčasť 2 mld. eur, ktoré v rozpočte 2020 chýbali). Vedeli, že vládnuť nebudú a nebude to už ich problém. Ľudia však medzitým 13. dôchodky očakávajú.“ 

Jeho kolega Juraj Gyimesi zo strany OĽANO pripomína, že taká je jednoducho realita, „Zároveň si treba uvedomiť aj to, v akej politickej realite žijeme. Predchádzajúce vlády si bezohľadne kupovali voličov na úkor zdravia verejných financií, na úkor budúcich generácií, ale takpovediac aj na úkor zdravej morálky.“ 

Je otázne, prečo táto vláda nemá ambíciu zmeniť politickú realitu a nepokračovať v niektorých škodlivých prístupoch, na ktorých si zakladali vlády Smeru. 

Obaja poslanci sa však zhodujú na tom, že nič nie je zadarmo. Škoda, že to neprejavili aj pri samotnom hlasovaní. Ako sa vyjadril Lehotský, „zodpovedná vláda má byť odvážnejšia a hovoriť ľuďom pravdu o tom, na čo táto krajina má a na čo nie, resp. že nič, naozaj nič v živote zadarmo nie je. O to viac v čase, keď táto krajina čelí najhoršej ekonomickej kríze v jej histórii a náš dlh nebezpečne rastie.“

vláda chce väčšie dotácie na šírenie nákazy

No čerešničkou na torte nového rozpočtu je to, že vláda chce v budúcom roku vynaložiť 70  miliónov eur na podporu bezplatnej autobusovej dopravy pre vybrané skupiny obyvateľov.