najprv si ilustrujme stav, v akom sa americká ekonomika nachádza. Je to dôležité pre lepšie pochopenie situácie. Ekonomický publicista Morgan Housel o dopadoch pandémie a následnej reakcie americkej vlády napísal, že vytvorila dva svety. Jeden svet pre chudobnejších a druhý svet pre bohatých.

dva svety

Ale najprv čísla. Od marca do novembra minulého roku zarobili Američania o bilión dolárov viac ako rok predtým. Na porovnanie, celý ročný výkon ekonomiky je vyše 21 biliónov. Môžu za to podľa Housela najmä vládne stimuly počas pandémie a nezamestnanecké dávky, ale aj rastúce mzdy za posledné roky. Za toto obdobie Američania okresali svoj dlh na kreditkách o 100 miliárd.

Keďže bola ekonomika uzatvorená, podobne ako vo väčšine vyspelých krajín, nedalo sa cestovať, míňať v reštauráciách a na dovolenkách, narástli aj úspory. Dlhé roky sa miera úspor, teda koľko dokázali domácnosti ušetriť, pohybovala na siedmych percentách. Keď dorazila pandémia, miera úspor vystrelila k 34 percentám, aby sa následne dostala na 14 percent, čo činí najviac za posledné pol storočie. Američania tak majú na účtoch o bilión dolárov viac ako pred rokom, píše Housel.

A tak sa stalo, že „americký spotrebiteľ je v najlepšej finančnej kondícii v modernej histórii, s minimálnym dlhom a odhodlaním míňať rekordné úspory,“ píše Housel v brilantnej analýze, napriek tomu, že dnes oproti začiatku pandémie pracuje o desať miliónov ľudí menej. Ako je to možné?

Toto sú však agregátne štatistiky, ktoré opisujú stav americkej ekonomiky ako celku. Vráťme sa k vyššie spomenutým dvom svetom. Tu sa ukazuje neblahý fakt, že keď sa pozrieme pozornejšie, obrázok prestáva byť ružový. Vytvorila sa totiž obrovská priepasť medzi dvomi svetmi – jednému sa darí a druhému nie. Jeden vie fungovať a prosperovať aj v pandémii a druhý nevie. Programátori, právnici či konzultanti môžu aj naďalej pracovať z domu, ale kuchári, automechanici či predavači v obchodoch už nie.

Existujú totiž dva rozdielne svety pre tých, ktorí zarábajú viac ako 28 dolárov za hodinu a pre ktorých sa pracovný trh zotavil a tých, ktorí zarábajú menej ako 16 dolárov za hodinu, ktorým ubudla štvrtina pracovných miest.

Práve preto sa nevylučujú ani tieto dva titulky z ekonomickej televízie NBC. Prvý: „Miera úspor dosiahla rekordných 33 percent, koronavírus spôsobil, že Američania zhromažďujú hotovosť.“ A druhý: „61 percent Američanov príde o núdzové úspory do konca roka“. Analytici aj preto hovoria o recesii vo forme písmena K, ktoré naznačuje, že jedna skupina ide hore a druhá dole.

Do úvahy treba brať aj celkový obraz ekonomiky, ktorá už pár rokov podľa kritikov nie je pravým americkým snom. Celková mobilita – teda schopnosť dostať sa zdola nahor – za posledné roky klesla. Príjem strednej triedy – teda základného stavebného piliera demokracie – posledné roky nedosahoval ani zďaleka také úrovne ako najbohatších a najchudobnejších.

Tieto dáta maľujú neblahý obraz mnoho ľudí z nižších a stredných tried, v ktorých sa šance detí prekonať svojich rodičov v tom, aby sa mali lepšie ako oni, rapídne znížili.

prichádza Biden

Do tohto stavu vstupuje nový americký prezident Joe Biden, ktorý si dal za cieľ tieto dva svety spojiť. Svoj stimulačný balíček v objeme skoro dva bilióny dolárov oznámil 15. januára. V rámci plánu chce už v prvých 100 dňoch otvoriť väčšinu škôl a zaočkovať 100 miliónov ľudí.