na konci augusta sa skončilo medzirezortné pripomienkové konanie k novele Zákona o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ak sa vám z toho názvu zaplietol jazyk, pokojne to volajte „reformná zdravotnícka novela". Zďaleka sa netýka len toho jedného zákona, sú v ňom zahrnuté rozsiahle zmeny týkajúce sa kategorizácie nemocníc, všeobecných lekárov či Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. A téma optimálny zisk ako zlatý klinec.

Návrh pritiahol takmer 1 200 pripomienok rôznych subjektov, medzi ktorými figuruje aj INESS v podaní autora. Ministerstvo bude mať čo robiť. Ale buďme úprimní – pripomienkové konanie je len taká hra. Umožňuje predkladateľom vychytať niektoré technické chyby, ktoré by mohli zhatiť implementáciu jeho zámeru a ktoré si nevšimli. Ak to predkladateľovi „politicky myslí“, tak môže MPK použiť ako lakmusový papierik a zmerať si verejnú reakciu na svoj návrh. No je technicky nemožné dôsledne reflektovať a prípadne dokonca zapracovať každú zo stoviek pripomienok, z ktorých mnohé sú protichodné. Je to však príležitosť aspoň na moment stočiť diskusiu aj k fundamentálnym otázkam o fungovaní systému. A čo je lepším odrazovým mostíkom na takú debatu ako návrh na „optimálny zisk“.

neviditeľná ruka, ktorá nevyrieši všetko

Definícií slova „ekonómia“ je ako kolies na tanku. Ja sa uspokojím s jednoduchou: „veda skúmajúca vznik a tok vzácnych statkov v spoločnosti“. Táto definícia poskytuje ekonómom istú alibistickú výhodu, kecať prakticky do čohokoľvek, čoho sa človek chytí. Mnohým sa to nepáči a snažia sa kontrovať formulami ako „zdravie nie je o peniazoch“ alebo „ľudia nie sú čísla“. Ale to platí v rajskej záhrade, vo svete obmedzených zdrojov a neobmedzených potrieb skončíte vždy pri číslach a porovnávaní.

Ekonómia nerada dáva exaktné odpovede, je to skôr spôsob rozmýšľania a hľadania vzťahov. Napriek existujúcim rozdielom medzi závermi rôznych ekonómov už od čias Adama Smitha veľká časť ekonómie smeruje k záveru, že rastu blahobytu prospieva, ak je zasadený na podhubí slobodne konajúcich trhových aktérov, ktorí využívajú nástroje, ako sú voľná cenotvorba, zmluvná sloboda, slobodná výmena tovarov, ochrana vlastníckych práv, voľný vstup na trh, finančné riadenie či podnikateľské objavovanie.