hovorí sa, že história sa neopakuje, ale často sa rýmuje. Centrálne banky po príchode pandémie prijali opatrenia, aby pomohli ekonomike. Pumpovali peniaze do ekonomík s dobrým úmyslom, ale vedľajším efektom je návrat vysokej inflácie. Dnes centrálne banky s ňou bojujú zase. Zvyšujú úrokové sadzby, aby infláciu spomalili, a trhy sa prispôsobujú. Aký to bude mať efekt?

Časť odpovede nájdeme v minulosti. V nedávnej histórii sme zažili dva cykly agresívneho nárastu úrokových sadzieb, podobné ako ten dnešný. Keď Fed a ECB naposledy bojovali s infláciou, výsledkom bola Veľká finančná kríza z roku 2008. Cyklus uťahovania pred ňou zase priniesol prasknutie najväčšej akciovej bubliny v modernej histórii.

Dnes politici a centrálni bankári veria, že aktuálny cyklus rastu úrokových sadzieb nebude mať následky ako tie posledné dva. Minimálne dúfajú, že sme si z nich vzali ponaučenie.

bublina sa prifukuje

„Federálny rezervný systém zdvihol v utorok krátkodobé úrokové sadzby o štvrť percentuálneho bodu – ide o tretí podobný krok toho roku – v snahe spomaliť americkú ekonomiku a chrániť ju proti zrýchľujúcej sa inflácii.“ Nie, tieto slová v článku od CNN nie sú z posledných niekoľkých týždňov. Pôvodne boli napísané 16. novembra 1999, iba zopár mesiacov pred spľasnutím dot-com bubliny. V roku 1997 udrela na svet ázijská finančná kríza, za ňou nasledovala ruská finančná kríza v roku 1998. Tá spôsobila kolaps jedného z najväčších hedžových fondov na svete Long Term Capital Management.