aká môže byť spravodlivosť v prípade vojnových zločincov?
Odpoveď na túto otázku treba hľadať v holandskom meste, v ktorom už osemnásť rokov pôsobí Medzinárodný trestný súd pre bývalú Juhosláviu (ICTY). Má za sebou úspechy i neúspechy, vyslúžil si pozitívne i negatívne hodnotenia. Naplnil však tribunál sídliaci v Haagu očakávania, s ktorými ho Bezpečnostná rada OSN v roku 1993 založila? O tom, či je podobný medzinárodný tribunál vôbec potrebný a aký je zmysel jeho existencie, nepanovala ani v období vzniku ICTY zhoda. Konsenzus sa dosiahol iba v tom, že medzinárodné spoločenstvo odsudzovalo neľudské činy, ktoré sa páchali na Balkáne od roku 1991, keď tam po rozpade bývalej socialistickej Juhoslávie vypukli ozbrojené konflikty: v Chorvátsku, v Bosne a v Kosove.
Zároveň však bolo pri vytvorení ICTY počuť obavy. Skeptici sa nazdávali, že medzinárodný súdny dvor tohto typu nemôže mať dostatočný morálny a právny kredit, aby si získal potrebný rešpekt. Logicky z toho vyplynula obava, či bude ICTY v prípade nedostatočného kreditu pôsobiť nielen v oblasti udeľovania trestov, ale či bude schopný prispievať aj k postupnej, bolestnej, no zúfalo potrebnej konsolidácii, ba dokonca časom aj k zmiereniu medzi ľuďmi postihnutými násilím na Balkáne. Odpoveď, či sa to darí, treba, naopak, hľadať v teréne – najlepšie v Bosne.
oáza Tuzla?
Tuzla je stredne veľké mesto na severovýchode Bosny. Pred vojnou v rokoch 1992 až 1995 sa okolo 20 percent obyvateľov označovalo za Juhoslovanov, 40 percent tvorili v tých časoch Moslimovia, 18 percent Srbi a zvyšok Chorváti. Dnes je skladba drasticky odlišná: Moslimov je možno 70 percent, Srbi a Chorváti boli značne zredukovaní. Prišli sem mnohí bosnianski utečenci z Podrinia. „Tuzla je jedinou oázou v Bosne, v ktorej žije myšlienka normálneho európskeho štátu: tu nebol zničený jediný kostol, jediná mešita. Žilo sa normálne v nenormálnych časoch.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.