už vôbec nie je šťastné začať používať a ľudí učičíkať (nejde to zlým smerom) komentovaním vývoja iných parametrov voči HDP bez použitia a komentára k iným parametrom.
A najhoršie je, že iné parametre ako:
- vybraté dane voči HDP
- verejné výdavky voči HDP
politici nepoužívajú vôbec, lebo sa im to „nehodí do krámu“. Ale naopak; práve tie by používať mali.
Už minulý rok (2022) začali politici hodnotiť z hľadiska vývoja verejných financií ako DOBRÝ, dokonca niektorí bývalí ministri financií ako rok a „obdobie KONSOLIDÁCIE“.
Pohár čistého vína vyzerá inak. Bohužiaľ nemáme „doma “ani čistý pohár a ani dobré víno. Ale musíme si naliať. Ako Vám chutí?
Na grafe vidíte Grécko a Slovensko a parameter Výnos 10 ročných dlhopisov. Sme na tom dnes v očiach investorov rovnako a s výnosom na približne 3,8%.
Aký bol vývoj za posledný „DOBRÝ“ rok pre Slovensko? Nie dobrý.
- výnos za rok stúpol z 1,8% na 3,8%
- výnos za posledný pol rok stúpol z 3% na takmer 4% (čo je dôsledok rastu sadzieb ECB)
Aký bol vývoj za posledné obdobie u Grécka? Neuveriteľne dobrý.
- výnos za posledný polrok klesol zo 4,2% na 3,8%
- výnos za posledný rok stúpol z 3% na takmer 4% (čo je dôsledok rastu sadzieb ECB)
Ako je toto možné, ak DLH voči HDP je:
- u Grécka vyše 160%
- u Slovenska len 60%
Veď Grécko má pomer dlhu voči HDP na takmer 3-násobku Slovenskan. Odpoveď je, že nie je dôležitý STAV, ale TREND. Nie je dôležitý Balance sheet, ale Cashflow.
V konečnom dôsledku a pri katastrofe (bankrote / strate investičného ratingu / nemožnosti si požiťčať) to bude ten STAV a mizerný. Balance sheet (súvaha), ktorá krajinu „zabije“, ale pre sledovanie toho, či sa nám darí alebo sa nám nedarí, je potrebné sledovať:
CASHFLOW / TREND / PLUSY-MÍNUSY
- na Slovensku máme za posledné 3 roky zásadný rast dlhu v absolútnej hodnote a to tak hrubého, ako aj čistého.
- aj za posledné 2 štvrťroky (4.2022 a 1.2023) máme nárast aj hrubého a aj čistého dlhu.
Pre Slovensko nevyzerá dobre ani súčasnosť a budúcnosť, lebo veľmi vysoký rast výdavkov pokračuje, ale v cashflow štátu na to nemáme príjmy – ani daňové, ani odvodové, ani dividendové. A Slovensko ani nemá čo predať, a tak aj príjmy z predaja aktív sú nulové.
Nakoľko štát neobmedzuje výdavky, nehodlá obmedziť výdavky a nepripravil žiadne reálne opatrenia (legokocky) na obmedzenie výdavkov, musíme si požičiavať.
Požičiavanie si na úrovni 5-6-7 miliárd eur ročne v absolútnej výške je v dnešnej dobe pri úroku 4% šialené. Za slovo sa ospravedlňujem, slovo „nezodpovedné“ by bolo vhodnejšie, ale takmer všetci straníci a „politici“ z našej scény sú výkonom nezodpovední a tak sme vybrali slovo „šialené.“
V tom cashflow máme 50 miliárd eur príjmov a my minieme o 5-7 miliárd eur viac. Na budúci rok vieme mať 55 miliárd príjmov a zas ideme minúť o 6-7 miliárd viac. A takto to opakujeme s priemerom -5, poťažmo -7 miliárd eur každý rok od 2020. Rok 2024 bude už piaty taký rok v rade.
Gréci svoj dlh v absolútnej výške nezvyšujú, sú na opačnej strane hitparád deficitov a preto ich svet vníma pozitívne. My sme v hitparáde deficitu schválených rozpočtov na bežiaci rok 2023 v EÚ na tom najhoršie. Ešte raz: NAJHORŠIE.
Dostali sme od EÚ aj varovanie, ale zatiaľ sa nič nestalo a výdavky rastú ďalej. A taký je aj plán. Úspechom by bolo ďalej nezvyšovať výdavky štátu, zachovať medzigeneračnú solidaritu (nerozbíjať ju) a znižovať byrokraciu s razantniu podporou podnikateľského prostredia a trhu práce.
Grécko je ukážkou, že sústredenie sa na rast HDP a že: veď dlh ako % z HDP „až tak veľmi nerastie“, je falošná predstava. Založiť na nej konsolidáciu verejných financií sa nemusí vyplatiť. Iné treba: zlepšiť priebežný cashflow príjmov a výdavkov štátu.
Falošná mantra to môže byť zvlášť v krajine, kde je rast HDP dnes tlačený dávkami od štátu (dôchodky, dávky, platy), ktoré sa premieňajú na spotrebu domácností. A to sa deje v kombinácii s rastúcou spotrebou štátu, ktorá kvázi „drží“ nákupom tovarov služieb pri živote aj mnoho súkromných firiem.
Štát si na tie dávky a aj na rast svojej spotreby požičiava. Dnes dokonca draho a zvyšujúce sa úroky musí platiť z vybratých daní od súkromného sektora/podnikateľov a ich zamestnancov.
Čo je toto za rast HDP? To je zdravé? Nie, je to pomýlená logika. Ale táto sa dnes stáva programom mnohých strán. Pre krajinu to nie je dobrý program.
POZNÁMKA: autor Ivan Bošňák sa zameriava na verejné financie, ekonomiku, verejnú správu a podnikateľské prostredie a bez toho, aby bol členom akejkoľvek politickej strany, kandiduje v parlamentných voľbách 2023.
Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.