Obliehanie Bratislavy
.boris Németh + .peter Bálik + .foto +
2. júl 2015
Začiatkom júna 1809 začali napoleonské vojská obliehať Bratislavu. Mesto hrdinsky odolávalo viac ako mesiac, prežilo aj kruté bombardovanie, no nakoniec Francúzom dobrovoľne otvorilo svoje brány.

Začiatkom júna sa napoleonské vojská ocitli pred Bratislavou, kde sa rozhodli prekročiť Dunaj. Začalo sa obliehanie mesta.

Bratislavu bránili rakúske jednotky pod vedením generála Bianchiho, ktoré sa opevnili na mieste dnešného Sadu Janka Kráľa.

V bitke o Bratislavu bolo nasadených približne 4 000 Francúzov a 5 600 rakúskych vojakov. V rakúskych radoch bojovali najmä Slováci.

Na bojoch sa zúčastnili aj uhorskí granátnici z pešieho regimentu Alexander, ktorý sídlil vo vodných kasárňach v dnešnej budove Slovenskej národnej galérie.

Francúzom sa predmostie ani po krvavých útokoch dobyť nepodarilo, a tak sa rozhodli pomstiť masívnym ostreľovaním mesta.

Počas bombardovania zahynulo veľa civilistov. Petržalka vyhorela, v meste bolo zničených 143 domov a materiálne škody presiahli milión zlatých.

Kanonáda zastala, až keď hlavný veliteľ cisárskych vojsk arcivojvoda Karol intervenoval priamo u Napoleona, aby uchránil mesto od totálneho zničenia.

Počas obliehania zostala Bratislava nepokorená, vzdala sa až po porážke rakúskych vojsk pri Wagrame. Bratislava sa načas stala súčasťou okupačného pásu.

Počas obliehania francúzski vojaci vyhodili do vzduchu Hrad Devín a výrazne poškodili aj Bratislavský hrad. Delové gule dodnes vidno v múroch niektorých bratislavských pamiatok.

Pôdorys Sadu Janka Kráľa stále sleduje línie opevneného predmostia generála Bianchiho. Jeho bezpečnostné valy vidno na tomto mieste aj dnes.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.boris Németh +
.peter Bálik
redaktor
+
.foto
+