“Svoboda nicméně není posledním slovem. Svoboda je jen částí příběhu a polovinou pravdy. Je pouze negativním aspektem celého fenoménu, jehož pozitivním aspektem je odpovědnost. Svoboda je ve skutečnosti ohrožena tím, že zdegeneruje do pouhé libovůle, pokud není prožívána zodpovědně. A proto doporučuji, aby socha Svobody na východním pobřeží byla doplněna sochou Zodpovědnosti na pobřeží západním.” Viktor Frankl.

Čo človeku prvé napadne, keď sa povie Kafarnaum? Osada pri Galilejskom jazere. Rybári. Biblia. Kristovo kázanie v miestnej synagóge. Dnes dôležitá zastávka pre turistov obchádzajúcich slávne body v Izraeli.

Vo filme už všakovaký druh muža sa objavil. Taký, ktorý nebol alebo padol na zem, alebo bol na úteku, v ohni, muž so znakom smrti, s fajkou, duchom, bernardínom, kinoaparátom, puškou, medveďou kožou, orlom a sliepkou. A teraz je to muž s menom. Ove.

Taliansky režisér Paolo Genovese (1966) u nás nie je veľmi známy, to sa však v týchto týždňoch mení, jeho najčerstvejší film Úplní cudzinci totiž boduje nielen v artových kinách, ale aj v multiplexoch – a to sa zas tak často nestáva.

Ak sa vo vážnom filme neobjaví aspoň závan humoru či nadľahčenia, neraz to (zväčša?) býva známkou jeho nekvality. Platí to aj naopak. Ak sa vo veselom filme nevyskytne čosi (viac) na vážne zamyslenie a posmutnenie, zjavne niečo nie je v poriadku. Dokonca aj prípade crazy komédie.

Ubľa. Malá dedina celkom-celkom na východe krajiny. Zopár stoviek obyvateľov. Pred niekoľkými rokmi, keď ešte naše milé Slovensko nepatrilo do schengenského priestoru, sme tam boli s priateľmi na návšteve. 

Český filmový režisér Jan Svěrák má vo svojich hraných projektoch vždy na poste scenáristu zas „iba“ Svěráka. Niekedy je to on sám, inokedy ide o otca Zdeňka. Tentoraz je to pomiešané.

Jestvujú spoločenské témy, o ktorých sa hovorilo ťažko v minulosti a hovorí sa ťažko aj dnes. Ani budúcnosť to nezmení. Preto, že tie témy sú odporné, na celý život boľavé, zanesené predsudkami a stereotypmi. Sú špinavé.

Na marcovom jubilejnom dvadsiatom piatom ročníku Medzinárodného festivalu filmových klubov Febiofest 2018 mohli diváci okrem mnohých iných vidieť aj belgicko-slovenský film Kvetinárstvo, debut mladého belgického režiséra Rubena Desierea.

Niekedy písať recenziu znamená musieť vstupovať do tvorivých a mentálnych svetov, ktoré sú kritikovi celkom cudzie. Ako nebyť slonicou v porceláne, a pritom posudzovať to, čo je človeku na hony vzdialené? Ako skrátiť dištanc, čo ma delí od Backstageu?