Som dlhoročným abonentom .týždňa a mienim ním zostať naďalej. Na 99 percent mi prináša vskutku zaujímavé informácie i milé prekvapenia. Vo vydaní .týždňa číslo 35/2018 som však zažil prekvapenie nemilé. Aké?

Tak sme sa oficiálne dozvedeli správu, ktorú sme viac-menej očakávali, ale vzhľadom na udalosti z februára-marca 2018 dúfali, že nepríde. Prezident Kiska v júni 2019 končí.

Jasnou témou č. 1 v politickom svete Slovenskej republiky sa v siedmom .týždni stala, zatiaľ neoverená, informácia o snahe premiéra Fica opustiť premiérsky post ešte pred vypršaním mandátu a presunúť sa do Košíc, na miesto predsedu Ústavného súdu, pochopiteľne.

Zažívame až nečakane turbulentné časy, tie osmičkové roky v našich dejinách sú naozaj pozoruhodné.

Nestáva sa mi často, že zásadne nesúhlasím s názorom pána Hríba, no tentoraz tomu tak je. Naozaj si nemyslím, že kandidatúra kohokoľvek za prezidenta krajiny je jeho osobná vec.

So záujmom som si prečítal rozhovor s Milanom Šimečkom a niekoľkokrát som nevyšiel z údivu. Dokážem pochopiť, že to ľavicového intelektuála ťahá k ľavicovým demokratom, lenže Robert Fico nie je ani ľavičiar, ani demokrat a už vôbec nie Európan.