Žadanov Internát je románom v štýle „na ceste“. Namiesto beatnického putovania za vlastnou realizáciou či rebelskej vzbury proti konformnému prostrediu tu ide o holú existenciu. Vojna je už taká – ideály sú na smiech ako luxusný tovar, jediným záujmom je nezomrieť.

Rodák z Brna a podľa všeobecnej mienky najväčší logik od Aristotelových čias splnil bežné klišé o matematikoch a vedcoch-čudákoch. Životný príbeh génia poznačeného odchýlkami od normality a duševnými starosťami ukazuje nebezpečnú blízkosť poznania a tragédie. Nad touto priepasťou sa zachráni málokto.

Jediné, čoho je potrebné sa obávať, je nadvláda strachu. Ten dokáže ochromiť ľudskú tvorivosť, znehybniť spoločnosť a znetvoriť ľudí. Je čas znovuobjaviť riziko a odvahu s ním žiť.

Od Mexika po Nižné Ružbachy sú rodiny rozdeľované pracovnou migráciou. Rozdielne sú ekonomické tlaky a okolnosti. Rovnaký je smútok a osamelosť tých, ktorí zostávajú doma. Môže to priniesť vôbec niečo pozitívne? Alebo je tento znak globalizovanej ekonomiky jednou veľkou psychologickou a rodinnou katastrofou?

Spiritualita s liečivým účinkom zostáva často len príťažlivým snom a vzdialeným ideálom. O to zaujímavejšie je stretnúť v knižnom rozhovore mnícha, ktorý vyznáva terapeutickú silu viery a nepohŕda komplexnosťou ľudskej existencie.

Sme rozmanití, a pritom takí rovnakí. Kniha Martina Rychlíka Dějiny lidí (Academia 2023) hovorí o univerzálnych kultúrnych javoch ľudstva a dokumentuje fascinujúcu pestrosť, ktorá sa odohráva na spoločnom základe. To je dôležitý predpoklad porozumenia.

Elon Musk je zakladateľom a súčasne objektom zvláštneho kultu. Nie je iba miliardár, podnikateľ a vynálezca. Pre mnohých je vizionárom. A géniom. Ide o bežné mediálne preháňanie, falošný mýtus alebo je Muskov príbeh naozaj tak fascinujúci a jedinečný?

V čase, keď sa nostalgia v knižných príbehoch stala tuctovým a únavným artiklom, sú Karvašove spomienky na detstvo v Banskej Bystrici zázrakom, zjavením a nečakaným literárnym klenotom.

Utrpenie spôsobené vojnami je jednou obrovskou masou smrti, krvi a rozčarovania. Premeniť túto „horu“ na mozaiku konkrétnych osudov je úctyhodná práca. Obete si zaslúžia aspoň to, že dostanú mená.

„Krajina na okraji“ je dnes nevyhnutne v centre pozornosti. Nech sa na Ukrajine deje a bude diať čokoľvek, poznanie dejín je a bude najlepší spôsob, ako sa zorientovať.