V posledných týždňoch rezonovali v správach paralely dnešnej situácie u našich východných susedov s Mníchovskou dohodou z roku 1938.

Je už po Vianociach a musíme si navyše zvykať písať na konci dátumov rok 2025. Bola by to však premárnená príležitosť, ak by sme si vianočné posolstvo mali pripomínať a sprítomňovať len raz za rok a potom naň opäť čakať 364 dní.

V týchto dňoch sa toho deje vo svete aj u nás až veľa – a veľa podstatného –, ale predsa sa zdá, že mnohé veci majú istý spoločný menovateľ. Mnohé z týchto udalostí sú pritom veľmi zvláštne, bizarné či mätúce.

Vraj sa mali (stále majú) na Slovensku konať majdany. Ja som sa nedávno z jedného vrátil, ale takého úplne originálneho. Mám na mysli Majdan nezaležnosti, čo je ukrajinsky názov pre Námestie nezávislosti v centre Kyjiva.

Ako ľudia milujúci dobré príbehy máme radi comebacky. Čím väčšie, tým lepšie. A tie sú skrátka všade – v tenise, v basketbale, boxe, atletike, streľbe a v množstve iných disciplín.

Poľský novinár Witold Szabłowski napísal jednu veľmi pútavú knihu, ktorú som si v poslednej dobe otvoril. Jej názov v preklade znie Tancujúce medvede: Pravdivé príbehy ľudí pripútaných k starému spôsobu života v nedávno oslobodených spoločnostiach (2014).

To, co se děje na Slovensku, nemá v Evropě obdoby. Premiér Robert Fico se chová tak, jako by ho postihla těžká duševní porucha, a je příznačné, že ho pokárali slovenští psychiatři a psychologové.

Svet je zvláštny. Pred rokom 1989 boli na východe tí zlí, ktorí nám brali slobodu a normálny život, a na západe bol slobodný svet, tí dobrí. Západ sa však mení, meníme sa aj my a Východ nás stále ohrozuje. Čo nás čaká? Pod lampou je Tomáš Halík, kňaz, intelektuál a zdroj nádeje.

Svet sa mení, prepisujú sa mentálne hranice aj hranice pojmov. Agresor z Kremľa skúša prepisovať hranice na mape. Hodnota slobody však zostáva, jej zachovanie je výzvou storočia.

V priestoroch výstaviska v bratislavskej Petržalke sa zišlo približne 1560 hostí.