EÚ podľa Predsedu Európskej rady Antónia Costu na ne dôrazne odpovie. Francúzsky prezident Emmanuel Macron ich označil za neakceptovateľné, britský premiér Keir Starmer za „úplne scenstné“.

Zámer obnoviť priame rozhovory s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktoré boli prerušené pre vojnu na Ukrajine, Macron avizoval už v decembri 2025. Začiatkom februára preto vyslal do Moskvy svojho emisára Emmanuela Bonna.

Francúzsky prezident predniesol svoj príhovor v Elyzejskom paláci, kde sa zhromaždilo približne 200 hostí vrátane rodiny Ilana Halimiho, mladých ľudí zapojených do boja proti antisemitizmu a najvyšších predstaviteľov justičných orgánov.

Bývalý eurokomisár Thierry Breton má zakázaný vstup do USA vzhľadom na svoju prácu na regulácii digitálnych platforiem v Európskej únii, ktorú Trumpova vláda považuje za obmedzovanie slobody prejavu.

Jeho slová prichádzajú krátko po tom, čo americký prezident obvinil Francúzsko z nedostatočnej podpory počas vojny s Iránom.

Obranná pripravenosť Európy podľa neho závisí od troch pilierov: väčších investícií do obranných kapacít, pripravených a organizovaných inštitúcií a politickej vôle odstrašiť a v prípade potreby aj bojovať.

Francúzsky prezident zároveň zdôraznil, že proiránske hnutie Hizballáh musí „okamžite zastaviť svoje bezohľadné eskalovanie napätia“.

Francúzsky líder okrem toho vyhlásil, že nepovažuje za „realistické“ riešenie podniknúť vojenskú operáciu na oslobodenie Hormuzského prielivu.

Pozícia Paríža ku konfliktu zostáva „čisto defenzívna“ aj po úmrtí francúzskeho vojaka po iránskom dronovom útoku v Irackom Kurdistane.

Blokovanie prielivu podľa neho však neodôvodňuje zrušenie sankcií voči Rusku.