Tento týždeň bolo na sociálnych sieťach viac mačiek ako bežne. Vo štvrtok bol totiž medzinárodný deň mačiek, tak sa každý pochválil tou svojou/svojim. Mačkári milujú mačky láskou bez akýchkoľvek podmienok. Ako uvidíme neskôr, inak sa ani nedá. Psiari niekedy hovoria, že mačky sú falošné, sebastredné, egoistické tvory, k svojmu pánovi necítia nič ako lásku, spolužitie s človekom je čistá vypočítavosť a robia si čo chcú.

Peter Procházka (1952) je rocková hviezda, aj keď ho nikto nikdy nevidel stáť na pódiu s nástrojom (aspoň si myslím). Jeho inštrumentom je fotoaparát a bez jeho fotografií by sa veľmi veľa z našej kultúry, hlavne popkultúry, nezachovalo.

Alkohol, Mads Mikkelsen a Thomas Vinterberg. Alkohol ako naša spása aj prekliatie, herec Mikkelsen a režisér Vinterberg ako záruka vysokokvalitného európskeho filmu. Do konečne otvorených slovenských kín prišiel film Chľast, víťaz festivalu v Toronte a európska špička o kríze stredného veku ponorenej v alkohole. Piť či nepiť (práve) keď mám štyridsať?! To je otázka...

Poznáme ho najmä ako autora diskutovanej knihy Benediktova voľba. Menej známy je jeho spletitý príbeh životnej cesty k Bohu, príbeh znechutenia zo sexuálnych škandálov v cirkvi a boja o vnútornú konverziu. Rod Dreher, hosť festivalu Bratislavské Hanusove dni.

Oslovili sme autorov, priateľov aj čitateľov .týždňa, aby nám prezradili, aké nové knihy ich nadchli a sú ideálne na dovolenku, lebo sa nedajú len tak ľahko pustiť z rúk. Výber je naozaj pestrý, od beletrie a poézie cez publicistiské a vedecké texty až po pikošky z futbalových šatní.

Existujú autori, ktorí sa mohli hocako snažiť, stále zostanú autormi jednej knihy. Takým príkladom je Daniel Defoe, ktorého Robinson Crusoe má síce tristo rokov, ale za ten čas príliš nezostarol. Zmenil sa iba pohľad na tento príbeh z viacerých rovín – izolovanosť a samota, rozdielnosť, príroda verzus človek. Pripomíname si dvestodeväťdesiate výročie úmrtia britského spisovateľa.

„Svet zlomí každého a potom sú mnohí silní práve v miestach, kde boli zlomení“ – Ernest Hemingway,  Zbohom zbraniam. Mám vo zvyku veľmi rýchlo zanevrieť na pokazené, nefunkčné alebo inak poškodené veci. Veľmi ľahko napríklad zanechávam čítanie knihy, ktorej sa v  mojej taške  ohli okraje. Prestala som aj fotiť, pretože môj fotoaparát má oškretý rub objektívu.

Pravdivosť je v literatúre často abstraktným a ohýbaným pojmom. Ešte častejšie sa tento pojem nahradzoval realistickosťou a výsledok bol pritom podobný. Spisovatelia v dvadsiatom storočí čelili výzvam, ako uchopiť pravdu, aby neslúžila diktátorským režimom, ale poslúžila ako svedectvo svojej doby. Ernest Hemingway patril k moderným autorom, cez ktorých vety pretekala magma života. Zasýti smäd po kvalitnej literatúre aj šesťdesiat rokov od spisovateľovej smrti.

Pred sto rokmi sa narodila žena, o ktorej sa hovorilo, že bola prvou „prirodzenou“ herečkou v Hollywoode a zároveň klasickou femme fatale. Ale dokázala zahrať všetko, lebo jej talent a osobnosť boli jedinečné. Ingrid Bergman.

Predstava, že mladý Charles de Gaulle a Indiana Jones utekajú v roku 1916 z nemeckého väzenia pre spojeneckých vojnových zajatcov na Oravskom hrade, môže znieť ako bizarnosť. Avšak nie vo fantázii filmového mága Georgea Lucasa.