Každý, kdo pěstoval houby, mohl na vlastní oči vidět, že ty nerostou nad zemí, ale především pod zemí. Tak je to i s myšlenkami ve společnosti. Příkladem je dnešní Čína a to, jak se inspirovala myšlenkami „Hitlerova filosofa“ Carla Schmitta.

Začiatkom roka sa mohla nemecká kancelárka právom považovať za najúspešnejšiu političku na svete. Trikrát za sebou vyhrala parlamentné voľby.

Atény a eurozóna vyzerajú na smrť rozhádané. Uprostred hromov-bleskov už trošku zaniká skutočnosť, že práve teraz majú jeden nesmierne dôležitý spoločný záujem. Zabezpečiť, aby grexit prebehol čo najbezbolestnejšie.

Výzva na vojenskú pomoc Ukrajine je cestou do slepej uličky. Tejto krajine treba pomôcť inak.

Vo vydaní .týždňa, ktoré je v predaji od pondelka 15. apríla, si môžete okrem iného prečítať:

Skúsenosť nasvedčuje tomu, že hoci je ruský prezident smelý, nie je hlúpo ľahkovážny.

Ivan Mikloš opäť argumentuje britským týždenníkom The Economist ako arbitrom postojov v debate o dlhovej kríze v eurozóne. A spomína pritom aj Týždeň.

Doktrína vzájomne zaručeného zničenia, známa aj pod skratkou MAD (mutually assured destruction), sa už počas studenej vojny ukázala ako efektívna zábrana pred jadrovým konfliktom. Funguje aj dnes? A funguje v prípade Severnej Kórey? Nemáme inú možnosť, ako sa na tú otázku bližšie pozrieť.

Najľudnatejšia krajina arabského sveta upadla do ďalšej vlny násilia. Stovky obetí konfliktov medzi armádou a islamistami, k tomu prepustenie chorého exprezidenta Mubaraka do domáceho väzenia. Čo môže nasledovať?

Egypt je opäť v uliciach. Kľúčoví hráči tamojšieho liberálneho hnutia podporili zosadenie prvého prezidenta, ktorého si občania zvolili v demokratických voľbách. Je to paradox, alebo sa to dalo čakať?