„Niektoré veci zostávajú navždy ‚zahalené hmlou‘... História učí v analógiách, prostredníctvom schopnosti rozpoznávať porovnateľné situácie. Jej lekcie sú však vo svojej podstate priblíženia, ktorých rozpoznanie je skúškou pre lídrov, zodpovedných za ich adaptáciu na okolnosti svojej vlastnej doby.“ Henry Kissinger: Leadership (2022)

Začnem osobným vyznaním. Moju, dnes odchádzajúcu, generáciu postihol nebývalý osud: boli sme odsúdení žiť postupne vo ôsmich rozdielnych politických režimoch. Každý z nich mal svoje „jedine správne“ hodnoty a nútil občanov, aby ich prijali a vyznávali.

A v novej verzii. Patrí k ľudskej povahe, že nové výzvy posudzujeme vo svetle minulých, ktoré sme viac či menej úspešne zvládli, no ktoré nikdy nie sú celkom totožné. Má to aj ďalší prirodzený, no nemilý dôsledok: nevieme dosť efektívne predchádzať niečomu, či aspoň zmierniť prípadné dopady niečoho, čím sme zaskočení – či už pre nedostatok skúseností, alebo preto, že dostupné skúsenosti ignorujeme.

Keď som sa v predminulom čísle zaoberal otázkou nahraditeľnosti politiky (a nielen nej) exaktnou vedou, len letmo som sa zmienil o umelej inteligencii. A pritom ide o jav, ktorého existencia môže (prinajmenšom sa tak zdá) všetku predchádzajúcu argumentáciu rozbiť na márne kúsky ako vetchú starožitnosť.

29. novembra zomrel Henry Kissinger – po tom, čo 27. mája tohto roku oslávil 100. narodeniny. Obdobie, ktoré pokryl jeho život, už pri letmom pohľade vzbudzuje pocit závratu zo všetkého, čím svet za ten čas prešiel.

Dobrý deň, v čase, keď sa obnovuje sila uneseného štátu, v čase, keď sa rušia inštitúcie vytvorené na boj s korupciou, je zatiaľ neprávoplatne odsúdený človek, ktorý na únos štátu nahlas upozornil. V novom vydaní .týždňa uverejňujeme veľký rozhovor s exprezidentom Andrejom Kiskom o jeho súde, neuveriteľnom rozhovore s pánom Ficom, ale tiež o novom projekte. Okrem toho sme pre Vás pripravili fototému o fenoméne Petržalky a tiež profil Henryho Kissingera. Želám Vám dobré čítanie.

Zatiaľ čo mnohí ľudia Kissingera oslavovali pre jeho brilantnosť a bohaté skúsenosti, iní ho označili za vojnového zločinca pre jeho podporu protikomunistickým diktatúram.

V časoch uchovávania povojnovej nesvätej stability bola Kissingerova rola kľúčová. V čase rozpadu Sovietskeho zväzu, za Ronalda Reagana a Bushovcov, ale aj v časoch Putinovho revizionizmu bola jeho rola významná, ale skôr poradcovská a akademická.

Je sebavedomá a pri odpovediach dikciou občas nezaprie profesorku. Trochu znervóznie iba pri otázkach o jej ambícii vystriedať Mikuláša Dzurindu na čele SDKÚ-DS. Kandidovať na post prezidenta sa jej vraj nechce a museli by ju veľmi presviedčať. Jej predstave o hlave štátu najlepšie zodpovedá Martin Bútora. Iveta Radičová.

Čo sa stane, ak sa nezastaviteľná sila – britský premiér Boris Johnson – stretne s nehybným objektom – Európskou úniou? Všetko naznačuje že výsledkom bude brexit bez dohody.