Martina Bútoru poznám šesťdesiat rokov. Keď som v roku 1964 začal študovať na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, Martin bol o tri ročníky vyššie a študoval iný odbor, ale veľmi rýchlo sme sa našli – spájal nás záujem o súčasné umenie. Naša literatúra, hudba, divadlo, výtvarné umenie, skrátka naša kultúra, najmä tá mladá, v tom čase odstraňovala nánosy stalinistického schematizmu, ktoré na nej zanechali päťdesiate roky.

Toto leto si bol so mnou, Martin, aj keď o tom nevieš. Blížilo sa okrúhle výročie tvojho pobytu na svete, a tak som večery v Levoči trávil v príjemnej spoločnosti: čítal som si tvoje rozhovory s Jánom Štrasserom. Postupne predo mňa vystupovala pevná architektúra tvojho života.

Výstava Kameň – Papier – Krajina / Michal Kern v dialógu s Mariou Bartuszovou prebiehala v Galérii umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch od 5. septembra do 19. októbra 2024. Obaja sú dnes ako výtvarníci známi, významní a Maria Bartuszová je v zmysle stratégie úspechu aj medzinárodne uznaná.

V lete má človek chodiť k vode, do hôr alebo na kultúru. Toto leto je iné. Žijeme v zmiešanom svete a zmiešané je aj zošívané Slovensko.

V prvom kole prezidentských volieb vyhral Ivan Korčok pred Petrom Pellegrinim o päť a pol percentuálneho bodu. To je dobrý základ pre jeho volebné víťazstvo v druhom kole, ale zároveň aj výzva na zvýšené volebné úsilie a mobilizáciu voličov. Ivana Korčoka podporili v prvom kole nielen voliči spolupracujúcich opozičných strán vrátane KDH, ale aj voliči Igora Matoviča, mnohí maďarskí voliči i ľudia bez straníckeho ukotvenia, ktorí mu vyjadrili podporu ako občianskemu kandidátovi.

Tento text vychádza bezplatne v rámci akcie Presvedč jedného nevoliča.

Tomáš Janovic nás opustil a my, ľudia s koreňmi v 20. storočí, sme opäť osirenejší. Pretože on to storočie nieže spoluvytváral, on ním bol. A my sme opäť viac sami, napospas tým nervovoparalytickým vplyvom súčasnosti. Ale tak to chodí, všetko vždy raz zíde z javiska a stáva sa históriou, zostanú len spomienky. Ponúkame vám zopár.

Nikto nespí. Umrel Luciano Pavarotti.K počúvaniu opier ma priviedol otec. Ako malému chlapcovi mi na dlhých prechádzkach rozprával obsahy slávnych opier. Príbeh Fausta, Margaréty a Mefista som spoznal najprv cez Charlesa Gounoda, až neskôr cez Johanna W. Goetheho.

Tridsať rokov je o tretinu dlhší čas, než mala na svoj rozvoj prvá československá republika. Masarykov a Štefánikov štát sa za tých dvadsať rokov stal symbolom demokracie a kultúry. Čím sme sa za tridsať rokov stali my?

O období počas aj po zlomovom Novembri 1989 rozprávajú Štefan Hríb, Ján Štrasser, Ľubomír Feldek, Milan Kňažko, Magda Vášáryová a mnohí ďalší.