Šéf českej diplomacie Jan Lipavský apeloval, aby politici nestavali medzi slovenským a českým národom umelé steny.

Návštěva slovenského premiéra Roberta Fica v Rusku je podle šéfa senátního zahraničního výboru Pavla Fischera (za TOP 09) šílený nápad. Fico jednáním s ruským prezidentem Vladimirem Putinem ohrožuje své okolí i spojence včetně České republiky, řekl. Ficovo jednání odsuzují i další čeští politici. Hovoří například o zradě a nemravném kroku, který poslouží ruským zájmům. Svůj názor vyjádřil i český premiér Petr Fiala (ODS) a ministr zahraničí Jan Lipavský.

Demisiu v utorok podá minister zahraničia Ján Lipavský a minister pre legislatívu Michal Šaloumoun.

Samit V4 v Prahe nebol nudný, aj na tlačovke náter diplomacie miestami praskal. Po nej nám dal rozhovor český minister zahraničia Jan Lipavský. Ako vníma vzťahy so Slovenskom a komunikáciu s Jurajom Blanárom? A kto je bezpečnostná hrozba?

V najnovšom vydaní .týždňa nájdete všetko o Jamesovi Bondovi, prečítate si názory na to, či rozdelenie Československa bol dobrý krok a jeden z kľúčových hráčov Slovana Ján Lipiansky Vás zavedie na hokejový trip do Ruska.

Občianstvo i previerky Ústavný súd ani po troch rokoch nerozhodol, či je zákaz dvojakého štátneho občianstva v súlade s ústavou. Návrh skupiny poslancov sudcovia odmietli na verejnom zasadnutí z procesných dôvodov. Gábor Gál, právny zástupca navrhovateľov, sa teraz chce obrátiť na európske a medzinárodné súdne orgány. Takmer 900 ľudí prišlo doposiaľ o štátne občianstvo SR. Len 55 z nich pre nadobudnutie občianstva Maďarska, čo bol pôvodný dôvod zákonnej zmeny. O slovenské občianstvo tak väčšinou prichádzajú Slováci, ktorí z pracovných či rodinných dôvodov žijú v zahraničí.

Do druhej polovice ligy sme vstúpili domácim zápasom so súperom, s ktorým sme hrali posledný zápas prvej polovice čiže s Torpedom Nižnyj Novgorod. Vonku sme s nimi pehrali až v samostatných nájazdoch a priviezli sme si aspoň jeden bod, doma sme dúfali v lepší výsledok. Lenže ten zápas nám vôbec nevyšiel, nezačali sme dobre a ťahalo sa to s nami až do konca, jednoducho sme sa nedokázali chytiť. Do druhej časti sezóny sme teda vstúpili dosť nešťastne a veľa záležalo od toho, či sa nám tento nevydarený úvod podarí čím skôr vymazať, alebo sa to s nami bude vliecť ďalej.

Po troch domácich zápasoch v KHL sme vyrazili na ihriská súperov. Bol to síce len dvojzápasový trip – do Minska a Čechova – ale bol to trip.

Prvé informácie o tom, že pravdepodobne budeme hrať Kontinentálnu hokejovú ligu, sme sa dozvedeli v priebehu minulej sezóny. Hneď nám bolo všetkým jasné, že to znamená niečo celkom nové, úplne iný level ako naša extraliga. A tiež bolo jasné, že KHL nemôže hrať ten Slovan, ktorý hral extraligu.

Na zápas v Prahe proti Levu asi nikto z ľudí, ktorí tam boli, len tak ľahko nezabudne. Atmosféra v hale bola naozaj neskutočná. Nepamätám si, že by fanúšikovia nejakého mužstva vytvorili v hľadisku súpera v úplne inom meste, v inom štáte, takú kulisu. Už keď sme vyšli na rozkorčuľovanie, tak sme mali pocit, že sme na štadióne Slovana. A počas zápasu to bolo ešte oveľa výraznejšie. V hľadisku boli naše zástavy, dresy, šály – pri hymnách diváci nahlas spievali tú našu. Musím povedať, že mi z toho až zimomriavky behali po chrbte.