Reč, ktorú dňa 13. 3. 2025 predniesol laureát Ceny Dominika Tatarku za rok 2024, maďarský historik József Demmel.

Porota Ceny Dominika Tatarku (CDT) ma – vďaka pravidlu, že posledný laureát má povinnosť predniesť laudatio tomu nasledujúcemu – primäla prijať výzvu a zaujať postoj k téme, kde som bol dovtedy nepopísaný papier. Ďakujem Józsefovi Demmelovi za jeho dôkladnú knihu o mladosti Milana Rastislava Štefánika (MRŠ).

Vo štvrtok 13. marca 2025 bola v bratislavskom Pálffyho paláci slávnostne udelená Cena Dominika Tatarku za rok 2024. Porota, zložená zo stálych členov a vlaňajších laureátov, udelila cenu historikovi Józsefovi Demmelovi za knihu Mladý Štefánik. Uhorské roky Milana Rastislava Štefánika od narodenia po maturitu 1880 – 1898.

József Demmel získal Cenu Dominika Tatarku za knihu Mladý Štefánik. Jej príbeh sa začína v roku 1946 doručením Štefánikovho maturitného vysvedčenia v maďarčine do Slovenského národného múzea, ktoré poslal riaditeľ evanjelického gymnázia z maďarského mesta Sarvaš.

Keď som bol prvák na gymnáziu, mal som z dejepisu trojku. Mojím učiteľom bol vtedy nomenklatúrny káder, kovaný boľševik, miestami vľúdny pedagóg, ktorý predtým údajne predával v zelovoci, hoci dnes to už ťažko overiť.

Štúriu ako ironický názov pre Slovensko vymyslel Štúrov odporca Štefan Launer (1821 – 1851). Zo Štúrie ostala len stopa v pamäti, Štúrovo meno dostalo mesto Štúrovo a Štúrove ulice. Krajina a štát nesú meno Slovensko.

Zaznievajú diskusie, kam Slovensko patrí. Časť ľudí hovorí, že Slovensko patrí jednoznačne na Západ, iná časť poškuľuje po možnosti, že by sme mohli byť mostom medzi Západom a Východom, a tretia časť hovorí, že by to najlepšie išlo s Moskvou. Čo tým ľudia myslia? A kam teda naozaj patríme? Peter Zajac a František Mikloško.

Jednou z pre Slovensko životne dôležitých otázok je jeho geopolitické ukotvenie. Sme súčasťou Západu s jeho slobodou alebo Východu, kde nad slobodou prevažujú záujmy hŕstky mocných? Prečo si stále musíme pokladať túto otázku?

Je to pravda a v našom verejnom priestore to treba stále pripomínať a zdôrazňovať. Slovensko by neexistovalo nebyť tzv. prvej Československej republiky, ktorá trvala od októbra roku 1918 do podpísania Mníchovskej dohody 30. septembra v roku 1938.

V septembri 1989, pred tridsiatimi piatimi rokmi, publikoval Ľubomír Lipták v Slovenských pohľadoch polemický článok o prednáške Ladislava Kováča o Ľudovítovi Štúrovi z roku 1986. Tá vtedy vzbudila veľkú pozornosť svojou polemickou odvahou.