Vyhlásenie niektorých Nobelových cien je pre komentátorov podobná príležitosť ako voľby. V rozhodnutiach o udelení ceny sa dajú hľadať odrazy rôznych spoločenských nálad či geopolitických tlakov.

Zrútenie budovy odevnej fabriky na predmestí bangladéšskej metropoly Dháka s vyše tisíckou mŕtvych otriaslo svetovou verejnosťou. S novou nástojčivosťou zaznieva otázka, čo možno spraviť, aby sa zlepšili podmienky robotníkov v manufaktúrach rozvojového sveta.

Myšlienka zóny voľného obchodu medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi vzbudila na začiatku vlnu nadšenia na oboch brehoch Atlantiku. No pri bližšom pohľade zaznievajú aj legitímne námietky či pochybnosti. A neprichádzajú iba zľava.

Prezidentom Svetovej banky sa stal americký nominant Jim Yong Kim. Jeho protikandidátkou bola ministerka financií Nigérie Ngozi Okonjo-Iweala, ktorá vo všeobecnosti požíva väčší rešpekt. Toto rozhodnutie nemožno podporiť, je však pomerne ľahko vysvetliteľné. Zároveň poukazuje na vážne riziká neukončeného rozvoja.

Masaker v Nórsku v júli 2011 a nedávne prepadnutie chrámu Sikhov v meste Oak Creek (Wisconsin) boli dielom extrémistov, ktorí chceli nanovo usporiadať svet podľa ich neonacistických predstáv.

Kým rozvinuté krajiny trápi strach z prevažne ilegálnej imigrácie nekvalifikovaných ľudí z rozvojového sveta, v Afrike sa objavili celkom iné obavy: konkrétne z legálneho odchodu kvalifikovaných ľudí do rozvinutých krajín.

Mnohí autori už popísali veľa kritických slov o zmätených predstavách, ktoré momentálne prevážili zdravý rozum v obchodnej politike vlády Spojených štátov. Až človek zvažuje, či sa k tomu ešte dá niečo povedať.

Rokovanie v Dohe, prvé mnohostranné dohody o voľnom obchode, ktoré prebiehali pod dozorom Svetovej obchodnej organizácie, je v kritickom štádiu. Tieto rozhovory, ktoré majú za sebou prvé desaťročie, potrebujú záverečné politické poštuchnutie. Tak aby sa Doha – a s ňou aj WTO – nestratili z radaru sveta.

Dvojitá kríza, ktorá v súčasnosti prebieha, kríza financií aj reálnej ekonomiky, teda toho, čo Američania nazývajú Wall Street a Main Street, ako aj nekonečné debaty o finančnej reforme a vyhliadkach na ekonomické uzdravenie splodili niekoľko omylov, ktoré je potrebné vysvetliť a zamietnuť.

Na sympóziu, ktoré organizoval denník Financial Times o perspektívach globalizácie v roku 2011, sa komentátor Gideon Rachman vyjadril takto: „Keď Barack Obama nedávno navštívil Indiu, svojich hostiteľov varoval, že na Západe bola opäť otvorená diskusia o globalizácii“ a že „v rozvinutých ekonomikách sa rodí a silnie negatívny postoj proti globalizácii.“