Predseda strany, čo si hovorila OĽaNO, pocítil zas neodolateľnú potrebu zaujať, a tak sa rozhodol vytiahnuť tému, ktorá nikdy nesklame – zmrazovanie platov poslancov. Téma je to stará, osvedčená, používaná striedavo jednou alebo druhou stranou, a pritom je to úplná, ale že donebavolajúca blbosť. Prečo?

Občianska spoločnosť sa začala v komunistickom Československu formovať na námestiach, definitívne sa tam zrodila po násilnom zásahu polície a špeciálnych jednotiek a pokojným spôsobom porazila komunistov s obrovskou podporou námestí. Ako to bude prebiehať dnes?

Svet je zvláštny. Pred rokom 1989 boli na východe tí zlí, ktorí nám brali slobodu a normálny život, a na západe bol slobodný svet, tí dobrí. Západ sa však mení, meníme sa aj my a Východ nás stále ohrozuje. Čo nás čaká? Pod lampou je Tomáš Halík, kňaz, intelektuál a zdroj nádeje.

Svet sa mení, prepisujú sa mentálne hranice aj hranice pojmov. Agresor z Kremľa skúša prepisovať hranice na mape. Hodnota slobody však zostáva, jej zachovanie je výzvou storočia.

V roku 1989 sa začala u nás rodiť spoločnosť slobodných občanov, takpovediac ex nihilo. Dnes žije, musí však čeliť silám hroziacim stiahnuť ju späť do ničoty. Obstojíme? To je dnes zaťažkávacia skúška nielen pre Slovensko.

Ako to spraviť, aby to so Slovenskom nedopadlo zle? Dá sa všeličo: protestovať, presviedčať, nemlčať. Ale je aj jedno základné riešenie, ktoré je pilierom toho všetkého a vie zvýšiť odolnosť spoločnosti proti zlu. Volá sa empatia alebo len láska. A možno je príliš radikálne, ale nestojí za pokus?

Pred dvoma desaťročiami vznikol časopis .týždeň, ale začiatok jeho príbehu je ešte hlbšie. A čo bude ďalej? So Slovenskom, jeho umelcami, jeho uvažujúcou časťou, jeho slobodou?

Štvaní proti Bratislavě a její liberální, intelektuální a umělecké vrstvě nabírá prudkých obrátek, vzkázala senátorka Miroslava Němcová (ODS). Reagovala tak na chování slovenské ministryně kultury Martiny Šimkovičové, která mimo jiné v tomto týdnu odvolala šéfku Slovenské národní galerie Alexandru Kusou a ředitele Slovenského národního divadla Mateje Drličku. Krok vyvolal kritiku části tamních umělců i opozice, ozvali se také zástupci české kultury.

Bol policajným prezidentom, takže má skúsenosť so silou a útokmi korupčného prostredia. Dnes je poslancom za opozičné PS a vidí silu vládneho revanšu. Napriek tomu tvrdí, že koalícia stratí silu a potom aj moc. Jaroslav Spišiak.

Mnoho potrebných zmien sa sotva zrealizovalo s krehkými výsledkami, a dnešná vláda nás zase vracia späť. Kam až? Čelíme pomste za rok 1989? Dokáže opozícia nájsť spoločnú reč, pokiaľ ide o základné princípy slobodného zriadenia?