Pozrite sa, ako to vyzeralo na zhromaždení, ktoré v Bratislave organizovali iniciatíva Za slušné Slovensko a OZ Mier Ukrajine.

Na Slovensku aj vo svete prechádzame náročným obdobím. Veľa z toho, čo je dobré, je v ohrození. A my sme sa rozhodli uvažovať o tom, či je možné prežívať pekné veci aj v ťažkých časoch. Pod lampou o tom hovorí Ady Hajdu, herec, ktorý má teraz tvorivé obdobie.

Zaznievajú diskusie, kam Slovensko patrí. Časť ľudí hovorí, že Slovensko patrí jednoznačne na Západ, iná časť poškuľuje po možnosti, že by sme mohli byť mostom medzi Západom a Východom, a tretia časť hovorí, že by to najlepšie išlo s Moskvou. Čo tým ľudia myslia? A kam teda naozaj patríme? Peter Zajac a František Mikloško.

November 89 je kľúčovou udalosťou slovenských dejín. Fedor Gál je kľúčovou osobnosťou Novembra 89. Osobnosťou, ktorá sa pomerne rýchlo po revolúcii stala hlavným terčom kontrarevolučnej luzy. Bola to jedna z vecí, ktoré si on nevybral, on pred ňou len neuhol. Ako to zvykne robiť. Už osemdesiat rokov.

Vládna koalícia v parlamente stráca istotu väčšiny; v prieskumoch stráca percentá. A tak skúša rozbíjať opozíciu: zaráža klin medzi jej liberálnu a konzervatívnu časť, útočí na KDH, zneužíva kultúrno-etické témy. Čo na to slovenskí konzervatívci, pýtali sme sa Františka Mikloška.

Jednou z pre Slovensko životne dôležitých otázok je jeho geopolitické ukotvenie. Sme súčasťou Západu s jeho slobodou alebo Východu, kde nad slobodou prevažujú záujmy hŕstky mocných? Prečo si stále musíme pokladať túto otázku?

Chceme patriť k slobodnému svetu, či byť satelitom Ruska? Kto chce odchod z EÚ a NATO? Pod lampu prišli Viera Dubačová, Csilla Droppová a Zuzana Janíčková z Banskej Bystrice, ktoré organizujú protesty za zachovanie európskeho Slovenska.

Vždy som patril k tým, ktorí považovali voličov Vladimíra Mečiara alebo Roberta Fica za ľudí buď zlých, alebo hlúpych. Názor, že aj k týmto ľuďom treba pristupovať so skutočnou empatiou, som považoval za pomýlený. Dnes sa mi začína zdať, že som sa mýlil.

Slovensko čelí životným otázkam. Tá hlavná je, kam patríme ako krajina. Sme súčasťou Západu? Môžeme prepadnúť do sféry ruského vplyvu? Potrebujeme nový jazyk a nové činy, aby sme čelili novým hrozbám? Hovorí Peter Zajac, muž Novembra a neochvejný zástanca slobody.

Svet sa mení, prepisujú sa mentálne hranice aj hranice pojmov. Agresor z Kremľa skúša prepisovať hranice na mape. Hodnota slobody však zostáva, jej zachovanie je výzvou storočia.