Stretnúť sa a urobiť rozhovor s výtvarníčkou a matkou troch malých chlapcov môže byť niekedy ťažšie, ako sa zdá. Telefonicky to nevyšlo, predsa len, viesť rozhovor o umení cez telefón nie je to pravé, tak sme sa s tohtoročnou laureátkou ceny Oskára Čepana Danielou Krajčovou stretli na detskom ihrisku v Bratislave.

Chtelnica, Holíč, Jablonica. Čo spája tieto miesta? Majú kaštieľ. Aký kraj, taký mrav: v každej obci sa k svojmu kaštieľu správajú inak. Niekde si ho pestujú, inde zanedbávajú. Aké je skóre?

Ktovie, ako sa kráľ Béla IV. lúčil s mestom. Rituály pri zakladaní sídel sú historicky doložené, no keď sa odniekiaľ odchádza, takisto by sa patrilo epochu uzavrieť.

Reštaurácia v kempingu na ostrove je otvorená len v lete. Aké príjemné je posedieť si vonku na terase, kým od Dunaja vanie aróma rybaciny a silný vietor zhadzuje veľké črepníky pri stoloch. Podávajú tu svojráznu verziu bryndzových halušiek, zvanú juhtúrós strapacska, ostro korenenú a s cesnakom. Rieka spoza stola vyzerá ako cesta, hore-dolu sa po nej premávajú lode s rozličnými vlajkami.

Ráno býva síce chladno, ale na vlak EuroCity z Budapešti o 6.25 sa dá spoľahnúť. Vyberiem si vagón s openspace. Človek má prehľad a menší pocit stiesnenosti.

Človek zamilovaný do mesta, kam sa presťahoval, mu odpustí aj to, aké bolo nudné v zime. Samé výtlky. Do kina len cez most do Párkánya (po vašom Štúrova). Zopár koncertov v kostole, vernisáže, ešteže je tu DVD požičovňa, kde Henrietka ponúka skvelý výber. Nebyť jej, neviem, čo by sme po večeroch robili. So slzami v očiach hľadeli na Dunaj, ktorý kedysi zamŕzal a teraz nič? V zime sa u nás pri Dunaji dá robiť hlavne jedno: pozorovať labute, kŕmiť labute a volať na labute, aby prešli zo štúrovskej strany k nám. Ďalšia výčitka voči zimným mesiacom je, že tu kašlú na upratovanie lístia z platanov, ktoré patria medzi miestne korunovačné klenoty.

Keď loď Ruža vchádza do prístavu, aby sa z nej vyrojili turisti, vieme, že sezóna je tu. Vzácna loď s krásnymi krivkami a maľbou šípového kvetu prichádza neviem odkiaľ a o to čarovnejšie pôsobí. Pre nás šoférov to tiež znamená, že po szigete (ostrove) budeme jazdiť opäť prikázanou tridsiatkou, aby nám dáky výletník nepristál na čelnom skle. Lode kotvia pri ostrove a ľudia potom okolo Szalma Csárdy, čo je vychýrená reštaurácia s výhľadom na prístavisko, idú ďalej do mesta. Vyváža ich červený vláčik k bazilike.

Angelina v Ostrihome? Veru áno. V roku 2010 tu a v Budapešti režírovala svoj film z čias juhoslovanskej vojny. S manželom si dali kávu a údajne len menší zákusok v cukrárni Ettore a herečka cukrárni darovala svoj čiernobiely portrét s podpisom. Majiteľka ho hrdo zavesila na viditeľné miesto. Naším hosťom bola Angelina Jolie... Obsluhujúce dievčatá ju ľutovali, že je kosť a koža, a čo si vytrpí, aby pred kamerou vyzerala dobre. Na internete koluje fotka Brada Pitta, kráčajúceho po moste Bottyán nad ramenom Dunaja.

Mesto strážia dva kopce. Jeden ako trón, druhý ako stolček. Na tróne sedí bazilika a na stolčeku, menšom a nenápadnejšom, Kaplnka svätého Tomáša s kalváriou. Do veľkej dunajskej záplavy v roku 1838 sa dolu medzi nimi rozprestieralo teplovodné jazierko Hévíz, v ktorom sa našli sošky rímskych bôžikov – ďakovné obety za uzdravenie.

Takže máme po povodniach. Áno, viem, je to už nejaký týždeň, čo sa okolo Ostrihomu prehnala storočná voda, ale bilbordy sú neúprosné. Aj v júli sa pozeráme na zábery dobrovoľníkov, pozvánku na raut zdarma, poďakovanie vyčerpanej primátorky. Máme hrdinov? Určite. Študenti, otcovia rodín, mamy s deťmi, vojaci deň a noc pracovali na spevňovaní hrádze, plnili vrecia s pieskom a odháňali „katastrofických“ turistov.