Poznáme ho ako lacnejšiu alternatívu staršieho a trochu slávnejšieho bratranca, ktorý sa volá parmezán. Má podobnú textúru, rovnako sa krája, predáva sa v podobných trojuholníkových krajcoch. V čom teda tkvie ten hlavný rozdiel a prečo ho kupovať? Syr grana padano.

Kto by ju nepoznal? Záchrana v poslednej chvíli: na chatách, v obskúrnych firemných kuchynkách, ale pokojne aj v domácnostiach, kde si to bez jej rýchlej prípravy a poriadne prepraženej chuti mnohí nevedia už roky predstaviť. Instantná káva, čiže po našom „neska“.

Je to taký malý zázrak. Poznáme ho v dvoch verziách, sladenej a nesladenej, pričom pri tej prvej sa nejednému z nás pri jeho zmienke roztrasie hlas, zarosia oči a nachvíľu sa prestaneme ovládať. Chutí božsky a je diabolsky návykové. Salko.

Počas tisícročí, čo si ľudstvo pripravuje jedlá a hľadá do nich rôzne ingrediencie, pravidelne nachádza aj zaručené afrodiziaká. Každá doba mala tie svoje. Niekde však šli aj ďalej. Začali ich kombinovať, aby sa sila znásobila. Takto vznikla čubrica.

Vojdeme do tej najsnobskejšej reštaurácie v Paríži. Usadíme sa podľa etikety, rozprávame ticho a pokojne, aristokrati predsa nezvyšujú hlas. Odmietneme menu, preč s takou taľafatkou! A potom si s úsmevom a zadosťučinením vypýtame na večeru Entrecôte Café de Paris.

Nie každý ho miluje, introverti to miesto napríklad zvládajú veľmi ťažko. Príliš veľa ľudí, príliš veľa hluku, vecí, rečí a tovaru. Pre sangvinikov života cvrkot, pre hedonistov a epikurejcov palác radosti. Miesto, kde sa tvorí civilizácia – trh.

Francúzsko má štyri základné omáčky a ich kodifikácia trvala niekoľko storočí. Svoju omáčku má však aj kuchyňa, ktorej zásadný gastronomický význam poznajú len experti a kladú ju ďaleko pred tú francúzsku. Ide o Baskicko a omáčka sa volá pil pil.

Človek príde na Sicíliu a myslí si – tak tu to je, kam oko dovidí, samá vojna rodov, mafiánski kmotri a ešte nebezpečnejšie kmotry. Pritom najväčšia vojna rodov sa tam odohráva priamo v kuchyni! A môžu za to nevinné arancini (čítame arančíni).

Málokto sa nad ním pozastavuje, považuje sa všeobecne za najmilšiu syrovú delikatesu. Majú ho radi malí aj veľkí, pokiaľ nejde o riadne vyzretý originál. Okrúhly chlpatučký biely disk, pôsobí tak nežne, že človek má chuť ho poškrabkať za ušami. Camembert.

Akoby sa s ňou v poslednom čase vrece roztrhlo. Kamkoľvek človek vkročí, či je to pizzeria, alebo reštaurácia so stredomorským zameraním, je tam a číha na nevedomých a zvedavých. Za nevinne znejúcim slovom, evokujúcim Blízky východ, sa skrýva pasca – nduja (čítame nduja).