Mnohí ho istotne mali na tanieri, nevediac, že pochádza z takej gurmánsky preslávenej krajiny. Jeho chuť je veľmi známa aj preto, že kombináciu vývaru, smotany a opražených kúskov mäsa máme aj v našom perkelte. Hovoríme o francúzskom fricassée (čítame frikasé).

Na tanieri sa lesknú úhľadne poukladané mesiačiky paradajky, popri nich nejaký ten šalát, olivy, paprika a zelená fazuľka, na vrchu oddychujú ružové kúsky konzervovaného tuniaka, varené vajíčko a pásiky sardiniek. Všetko tvorí zvláštny, secesne ladený ornament. Šalát niçoise (čítame nisoaz).

Keď sa nesú, vidno to v celej miestnosti. Ľudia dvíhajú hlavy a naťahujú krky, aby ich zazreli. Z tanierov v čašníkových rukách sa parí a v miestnosti to zašumí. Najmenej polovica z prítomných totiž začne ľutovať, že si ich neobjednali tiež. Pirohy.

U nás ich vnímame ako exotickú pochutinu – nevyhnutnú súčasť ázijských polievok, tmavozelený kabátik pestrofarebných maki v suši setoch či ako hlavnú ingredienciu obľúbeného šalátu, ktorý sa k nim podáva. No sú krajiny, kde sú dennodenne na tanieri – morské riasy.

Mnohí kuchári a gurmáni majú plné ústa sezónnosti. Pozrime sa teda po našej postati: všade naokolo len sneh a volebné bilbordy. Gastronaut začiatočník môže mať oprávnenú obavu, čo si má lokálne a sezónne položiť na tanier. Odpoveď je jednoduchá: paštrnák!

Sme primladí na to, aby sme písali nekrológy. No ešte mladší, aby sa nekrológy písali o nás. V sobotu sme si s Martinom písali, že si v nedeľu zavoláme. V nedeľu už nebral mobil.

Biela, lesklá a mäkká. Máme pocit, že dýcha. Voľká si na tanieri a čaká na svoju spoločnosť v podobe omáčky, kapusty či mäsa. Privlastňujú si ju všetky národy Rakúsko-uhorskej monarchie. Česi ju považujú pomaly za národný symbol. Knedľa.

Vyzerá to trochu čudne. Biele akoby pootvorené ústočká z kysnutého cesta, pripraveného nad parou, naplnené rôznymi ingredienciami – nakladanou zeleninou, trhaným bravčovým mäsom a bylinkami. To všetko úhľadne naskladané na tanieri alebo podávané len tak do ruky. Bao.

Niekde sa na ráno croissant zapíja kávou, inde hlcú čudné biele fazuľky s klobáskou, slaninou a vajíčkami alebo je na tanieri krajec chleba s maslom a marmeládou. V Japonsku vyberú niečo hnedé, príšerne lepkavé, a hodia to na ryžu. Volajú to natto.

Dojedla sa polievka, hutný hovädzí vývar s domácimi rezancami. Prichádza na rad nedeľné kura. Na tanieroch sú už kopčeky ryže, deti sa hlásia o svoje mäso s rúčkou. Nakoniec do misiek pri tanieroch pribudne obligátna príloha – kompót.