Vražda Borisa Nemcova dáva rozhádanej ruskej opozícii poslednú šancu, aby sa konečne zjednotila.

Kudrin utiekol, samozrejme. Nevedel sa ovládnuť. Predpokladám, že všetko prebehlo takto: ešte deň pred zjazdom Jednotného Ruska bolo na čele zoznamu voľné miesto, nikto nevedel, čo sa bude diať, okrem jedného človeka, a hľa, tento jeden človek (a vy viete, ako sa volá) si k sebe predvoláva Medvedeva a hovorí mu čosi ako: No, vraj si slúžil verne, vyber si teda, čo chceš.

Budúcim prezidentom Ruska budem ja, – to je nedvojzmyselné posolstvo, ktoré plynie zo vzniku Národného frontu. Pre Medvedeva to znamená celkom nedvojzmyselný koniec.

Ani dva týždne po prepuknutí rusko-gruzínskeho konfliktu svet presne nevie, čo sa pod Kaukazom udialo a deje. Kto je viac vinný a koľko je vlastne obetí na všetkých stranách. Fakty zatiaľ nie je možné preukázať z nezávislých zdrojov, do Južného Osetska ruská armáda púšťa iba vybrané návštevy.