Niekde sa stala chyba, niekde sa stalo viac chýb a sme tam, kde sme. Nevieme, kde presne, samozrejme, len sa nám zdá, že to nie je šťastné, svetlé a veselé miesto plné nádeje a optimizmu, ale je to miesto tmavé, temné, beznádejné a bezvýchodiskové. Psota a zmar.

Okolnosti asi nebudú vzhľadom na situáciu úplne definujúce, ak by ale boli, pokojne by sme mohli hovoriť o klišé až o stereotype.

Zaujímalo by ma, čo sa deje v Mordore. Nie veľké dejinné veci, ale také tie malé obyčajné všednosti.

Klasická Disneyho Snehulienka, nakrútená v roku 1937, azda jeden z najslávnejších animovaných filmov vôbec, sa dočkala svojej novej, hranej verzie.

Jóóój, ale by som si zakonšpiroval. Nie jednoducho, samozrejme, žiadny Rothschildov trust, slobodomurári, Reptiliáni, svetový priemyslovo-vojenský komplex ani globálna oligarchia a ďalší zvyčajní podozriví, ale niekto, na koho sme ešte neprišli.

Určite by som nehovoril o superschopnosti, pravdou však je, že si pamätám.

Ešte úplne neviem, či sa mi v novom svete páči alebo nie, ale nakoniec si asi budem musieť zvyknúť. Súhlasiť nebudem takmer isto, so súhlasom mám vo všeobecnosti problém a problematicky si aj zvykám, zvlášť na nové poriadky, ktoré sa z môjho uhla pohľadu javia nemorálne, ale to je dlhodobý problém, nie krátkodobý a tak vôbec.

Milujem veľké témy a čím som starší, tým je to horšie, čo pravdepodobne súvisí so stále intenzívnejším vedomím vlastnej konečnosti, aj keď toto nie je v mojom živote nový motív, ale starý, na smrť myslím, odkedy si pamätám, že myslím.

Majora Zemana mám spojeného s relatívne útlym detstvom, azda ako väčšina mojej generácie, a faktom je, že ako programové politické vymývanie mozgov som ho začal vnímať, až keď sa vrátil v deväťdesiatkach na obrazovkách ČT.

10. januára 2025 mal v poľských kinách premiéru film Putin, snímka, za ktorou stojí jeden z komerčne najúspešnejších súčasných poľských filmových tvorcov, režisér, scenárista, producent a sociológ Patryk Vega.