Dedina, v ktorej bývam, úplne na severe Holandska a jednou nohou v Nemecku, je viditeľne prázdnejšia. Malé námestie so supermarketom, kde sa inokedy schádzajú invalidi na vozíčkoch a staré klebetnice, bývali ešte nedávno spolu s kostolom jej najrušnejšou časťou.

Voľby v Holandsku prebiehali posledné desaťročia podľa pokojného až nudného stereotypu „trošku naľavo, kúsok napravo, radšej v strede a nezabudnime na kostol a vieru“. Pätnásteho marca to však bude inak.

Prvé, čo si všimnem, je obrovské parkovisko plné áut. Komu asi patria a prečo ich je toľko? To hádam ani v Holandsku nemôže byť pravda, že obyvatelia centra pre utečencov jazdia na zánovných autách?

Niektoré knihy sa vám stanú. Od prvého riadku vás vtiahnu do príbehu, ktorý už nebudete schopní opustiť. A po prečítaní posledného slova sa vás zmocní pocit, že sa vynárate spod vodnej hladiny a konečne sa môžete znova nadýchnuť. Taká kniha je Diabol od Donalda Raya Pollocka (MOBA 2014). Otvorí vám svet, v ktorom by ste radšej vôbec nechceli byť.

Mala som štrnásť rokov, keď umrela moja milovaná babička. Poslednú noc okolo druhej vstala z postele, uvarila si čaj, rozsvietila malú nočnú lampičku a naposledy si prečítala pár stránok z rozčítanej knihy.

V sobotu okolo druhej sa po Kalverstraat v centre Amsterdamu valí súvislý ľudský dav. Keď sa ocitnete v jeho strede, nemôžete už odbočiť ani naľavo, ani napravo, dav vás vlečie so sebou.

Európska únia sa akosi pára vo švíkoch. A dokonca aj Holandsko, jedna zo zakladajúcich krajín, sa začína po brexite hanblivo ošívať. Pritom práve Holandsko dlho bolo vzorným žiačikom, ktorý nikdy neodvrával a úlohy si plnil na jednotku.

Prvé, čo si všimnem, je obrovské parkovisko plné áut. To hádam ani v Holandsku nemôže byť pravda, že obyvatelia centra pre utečencov jazdia na zánovných autách?

Amsterdamom prúdia davy ľudí, sústavne a bez prestávky. Kto chce zažiť tichšie mesto, musí si privstať. O siedmej ráno sa nad kanálmi vznášajú zvyšky hmly a stromy pod Wester Toren stoja košaté a múdre, povznesené nad to ľudské hmýrenie. Pred hotelmi sa turisti chystajú na obhliadku všetkého, čo sa dá vopchať do pár hodín, ale najmä chcú vidieť červenú štvrť a obchodíky, kde majú tridsať druhov marihuany.

Tak budeme mať v dedine kooperáciu. Ak by ste váhali, čo to má byť, rada priblížim. Kooperácia je, keď namiesto štátu riešia problémy občania. Predstava je to fajn, ale realita? Holandsko už napriek tučnej štátnej pokladnici nemá peniaze na také maličkosti, ako je starostlivosť o starých občanov. Ak sú ešte aj menej mobilní a nemôžu si sami skočiť na nákup alebo po lieky, čo s nimi? Nuž a starých stále pribúda. Treba s tým niečo urobiť. Hm, čo tak dobrovoľnú eutanáziu pre všetkých nad šesťdesiatpäť? Hneď by sa ekonomická situácia zlepšila. Alebo nie?