Kým pred súmrakom na poschodí ukladám bielizeň a pred Macka Uška zo záhrady špinavé deti, vyzriem z okna, či mi tam ešte niekto neostal. Vidím tam už len svojho muža, ako pred sebou tlačí gigantický balík sena.

Sú prázdniny. Deti ostali doma alebo sú v táboroch, v zahraničí alebo u babky. Pre niektorých rodičov nastalo ďalšie stresujúce obdobie: Ako sa má moje dieťa, keď ho nevidím? Je v poriadku? Neubližuje mu niekto? Sú také otázky namieste, alebo sú prejavom zbytočnej úzkosti?

Vstávať na poslednú chvíľu, nepamätať si cestu autobusom, rozlepiť oči až v práci a tešiť sa na koniec zmeny. Čo tak skúsiť celé to otočiť? Tí, ktorí sa nevedia nabažiť vstávania o piatej ráno, vraj prekypujú šťastím.

Záver roka 2020 je trochu iný, než aký sme si zvykli spájať s týmto sviatočným obdobím. Ako sviatkuje svet v období pandémie? Čoho je viac, čoho menej a kde hľadať krásu, lásku, spolupatričnosť?