Ešte pred 15-20 rokmi o rodine Ulmovcov v Poľsku takmer nikto nepočul. Dnes je jedným z kľúčových symbolov poľskej historickej pamäti. Poľský Sejm ich dokonca vyhlásil za patrónov roku 2024, v ktorom si budeme pripomínať 80 rokov od ich zavraždenia.

Vláda Jaroslawa Kaczynského směřuje ke svému konci. Po korupční aféře lídra Sebeobrany Andrzeje Leppera se největší koaliční strana Právo a spravedlnost rozhodla zbavit i populistů a nacionalistů z Ligy polských rodin. Vrátila se tak k výchozímu bodu z podzimu 2005, tedy k menšinové vládě.

Nechýbalo veľa a Poľsko si takmer uctilo čestným pohrebom vojenského prokurátora, ktorý vyniesol ortieľ smrti nad národnou hrdinkou.

Istý britský vedec pomocou výskumu DNA zistil pravú totožnosť najslávnejšieho masového vraha v dejinách. Legendárny Jack Rozparovač bol Poliak.

„Prišiel k nám sused a hovorí: Idú Ukrajinci a všetkých nás zabijú“. Môj otec na to odpovedal: „Neblázni. Prečo by nás zabíjali? Veď žili spolu už naši dedovia. Ženíme sa medzi sebou, chodíme si za krstných otcov.“ Takto spomína jeden z pamätníkov na posledný deň v niekoľkostoročnej histórii poľskej dediny Kąty na Volyni, v dnešnej centrálnej Ukrajine. V ten deň bolo v tejto dedine povraždených okolo 200 ľudí, bez ohľadu na vek alebo pohlavie.

Prvá poľská republika bola svojou rozlohou obrovským európskym štátom, svojím politickým usporiadaním bola alternatívou k západnému poňatiu západných absolutistických monarchií. O tom, čím bola táto republika v časoch svojej slávy, prečo zanikla a aké je jej dedičstvo, píše Maciej Ruczaj.

Nápad Roberta Fica zriadiť parlamentné vyšetrovacie výbory sa stretol skôr s odsúdením. Upozorňovalo sa najmä na možné politické zneužitie proti opozícií a hľadali sa paralely so „slávnymi“ Macuškovými komisiami.

Donald Tusk, nový polský premiér, slibuje voličům „ekonomický zázrak“ a proměnu země v „druhé Irsko“. Jak to bude vypadat ve skutečnosti, napovídá koaliční smlouva s lidovci, která obsahuje klauzuli, že žádná ze stran nebude prosazovat řešení proti vůli té druhé.

„Jste rád, že Polsko už nebude Evropě pro smích?“ zeptala se mě česká novinářka den po volbách. V něčem měla pravdu: za poslední dva roky byla ve světě pěkná „ostuda“ být Polákem. Byla to strašná země, která chtěla zakazovat Teletubies a Darwinovu teorii a rozvracet EU nacionalistickými požadavky.