Od vzniku prvej Slovenskej republiky v roku 1939 uplynulo osemdesiat rokov. Fašistický štát mal byť iba prechodným štátnym útvarom, s ktorého ďalšou existenciou Hitler nepočítal. Prečo sme sa vtedy pridali na stranu agresora a prečo sme nepočúvali tých, ktorí pred tým varovali? Ako nás to poznačilo?

Knieža Grigorij Alexandrovič Potemkin-Tavričeskij by sa bol potešil. Viac ako dvesto rokov po tom, čo v Novorosijsku a na Kryme budoval fasády, ktoré zakryli chudobu, choroby a ľudskú biedu, má prinajmenšom na Slovensku svojich pokračujúcich generátorov skutočnosti – novodobých fasádnikov.

Koalícia prišla s údajne doteraz najpresvedčivejším, v poradí tretím kandidátom na šéfa NBÚ. Je ním sudca Najvyššieho súdu a kritik Harabina Juraj Kliment.



Aby Európska únia neustrnula v arogantnom autoritárstve, potrebuje reflexie prichádzajúce z viacerých strán. Jednu z nich ponúka aj kniha bývalého stĺpčekára .týždňa Martina Leidenfrosta.

Po dlhé roky som z druhej strany železnej opony pozorne vnímal dva televízne hlasy, ktoré mi sprostredkúvali skutočný obraz o mojej komunistickej vlasti: hlas Paula Lendvaia a Ursuly Stenzelovej.