Stretnúť človeka, čistého, neohlušeného uponáhľaným svetom, je dnes v podstate rarita. Človeka, ktorý nič nežiada, priam zázrak. Pavol Barabáš sa vo svojom najnovšom dobrodružstve vydal po stopách indiánskeho kmeňa Hodi do hustých pralesov Venezuely.

Nemecko miluje poľský film. Ako ináč sa dá vysvetliť tá žatva, ktorú Poliaci zažívajú? Szumowska a jej Telo a Tvár, Wasilewski a jeho Spojené štáty lásky a Holland a jej Cez kosti mŕtvych. To všetko za posledné štyri roky očarilo porotu berlínskeho filmového festivalu.

Do slovenských kín sa konečne dostáva film Manifesto s Cate Blanchett. Ale, ako sa vraví, na dobre sa čaká. Snímka v réžii Juliana Rosefeldta je tak nutne potrebná, hovoriaca hádam o všetkom, od zrniečka piesku po nekonečný vesmír.

Jedna z mála vecí, ktoré si pamätám ako decko, je fotografia ženy so smutnými očami, výrazne namaľovanou tvárou, s ofinou do čela a cigaretou v kútiku úst. Pripomínala mi klauna. Klaunom je pre mňa i autor fotografie, Robert Vano. 

What a wonderful world

Splním ti každé želanie

Keď prídu do kina štyria ľudia, vravím si: škoda. Po fakírovi, ktorý mal vraj absolvovať nezvyčajnú cestu, si vravím: „mohol som stráviť deväťdesiat minút na terase, v meste pri káve a zmrzline.“ 

Za sebou počujem hostí malej krčmičky, predo mnou, na javisku, kráľ Henrich VIII. obhajuje svoje rozhodnutie, prečo sa musí zbaviť svojej prvej, druhej, tretej... šiestej manželky. 

Prečo nový minister pôdohospodárstva vymenil riaditeľa Slovenského pozemkového fondu? Odpoveď je jednoduchá. Existuje veľká skupina ľudí, ktorí majú záujem zmocniť sa najlepších pozemkov, ktoré sú v štátnom vlastníctve. Ján Marosz, dnes už bývalý riaditeľ Slovenského pozemkového fondu, popisuje, ako to chcú urobiť a prečo je táto inštitúcia mimoriadne dôležitá.