Horský ultramaratón je pre nás, normálnych smrteľníkov, vec, ktorá sa nedá celkom pochopiť. Predstavte si, že bežíte viac ako sto kilometrov v horskom teréne s prevýšením nie stovák, ale tisícov metrov. Hoci aj 24 hodín a viac v kuse. Nie je to však šialenstvo, ale normálny šport, aj keď, povedzme, trochu náročnejší. Robí sa na celom svete a zásluhou niekoľkých nadšencov aj na Slovensku.

A pripája sa Francúzsko, Dánsko či Škótsko. Slovenskí študenti na zahraničných univerzitách podporujú v otvorených listoch štrajk učiteľov a odkazujú - jediní utečenci sme tu my.

Sú starí aj mladí, vychudnutí, ale aj pri tele. Niektorí majú na tvári úsmev, iní, naopak, vyzerajú, akoby sa blížila ich posledná hodina. Dajú sa stretnúť na chodníkoch veľkých miest, ale aj na stratených lesných cestičkách. Najmä ich je však čoraz viac. Sú to bežci.

Šli sme do služby demokracii, Dano i ja. Videli sme, aj sme zažili na vlastnej koži. Prišli ľudia rôzni. Milí aj nemilí, voňaví aj nie voňaví, so zubami aj bez, s ilúziami aj bez nich.