Bolo to také zvláštne okrúhle výročie Nežnej revolúcie. Určite som nebol sám, komu (bez akejkoľvek rezignácie) napadlo, že ideály Novembra prehrali. Že zlo, ktoré sme odplašili z našej krajiny sa vrátilo, teraz sa mstí za všetky tie roky a pravda a láska sa krčí niekde v podzemnom kryte.

Mali by umelci prepožičiavať tváre politike?

Činoherná sezóna pravidelne vrcholí v Martine na festivale Dotyky a spojenia. Okrem prezentácie zásadných vecí sezóny sa na festivale hojne diskutuje. Tento rok dokonca viac ako obvykle. Jedna z debát totiž mala ambíciu zhodnotiť divadelnú sezónu 2016/2017.

V Mestskom divadle v Žiline majú tvorcovia často vysoké ambície a skúšajú neprebádané chodníčky, hoci by pokojne mohli žiť iba ako scéna s nenáročnými konverzačkami či celebritnými tolkšou.

V ďalšej časti série o osobnostiach športovej histórie pokračujeme borcom zo športu, od ktorého je nudnejší hádam len curling. Tak to aspoň vnímajú ľudia, ktorí šach nehrávajú. Čiže drvivá väčšina. A nebude to jediný prípad, keď sa drvivá väčšina mýli.

Ako dieťa som často sedávala v mojej rodnej dedinke a dívala sa na pekného muža vo vojenskom oblečení, ako svojím mečom práve pretína ťažký vojenský plášť len preto, aby sa s ním mohol podeliť.

Tento list je len fikcia. Rovnaká ako mnohé literárne diela. No zároveň hovorí o skutočných udalostiach. Je o básnikovi Jankovi Silanovi, o ktorom mi kedysi rozprával kňaz Martin, ktorý sa s ním poznal.