Z ničoho nič. Tak ako sa stal prezidentom, zjavil sa Peter Pellegrini v závere leta za traktorom, aby nás poučil, že najdôležitejšia je susedská výpomoc.

Jeseň je na Slovensku jazzová. Nielen tým, že v októbri pravidelne bývajú džezáky, ale aj preto, lebo v jeseni sa tu konajú viaceré jazzové festivaly. Moja skúsenosť, nielen naša domáca, ale asi celosvetová, hovorí, že pri takomto podujatí je vždy najdôležitejší jeden človek. Pre jednoduchosť ho nazvime jazzovým fanatikom.

August ’68 a November ’89 sú dva historické dátumy, ktoré som prežil osobne. To je skutočnosť, ktorá ma minimálne oprávňuje hovoriť o mojich vlastných skúsenostiach, poznatkoch a zážitkoch.

Vážená pani ministerka kultúry, ešte nikdy som nepísal list najvyššej predstaviteľke našej kultúry. Možno ste si však popri svojej zaneprázdnenosti a pracovných cestách nevšimli, že nedávno vo vydavateľstve Slovart vyšla nová zbierka poviedok dvojice Pišťanek – Taragel Pán Hronu: Z klenotnice slovenského obrodeného lyrizovaného sociálno-kritického realizmu.

Peter Procházka (1952) je rocková hviezda, aj keď ho nikto nikdy nevidel stáť na pódiu s nástrojom (aspoň si myslím). Jeho inštrumentom je fotoaparát a bez jeho fotografií by sa veľmi veľa z našej kultúry, hlavne popkultúry, nezachovalo.

Desiatky rokov tvoril na okraji. Predal dedičstvo, aby mohol pokračovať. Zomrel, lebo už nevládal. O Blahovi Uhlárovi a slobodnej kultúre hovoria Lucia Piussi a Peter Zajac.

Kultúra je v súčasnosti postavená pred neľahkú úlohu – brániť seba, svoju slobodu a nezávislosť. Presne o to sa snažil aj Blaho Uhlár, režisér a dramatik, ktorý založil divadlo Stoka. Aký je jeho odkaz kultúre a ako by sme mali vnímať jej slobodu?

Pred niekoľkými týždňami som písal Lucii Piussi, že Blaha Uhlára nepoznám. Prekvapilo ju to, a prekvapilo to aj mňa. Ale stalo sa.

V sobotu 22. 6. by sa dožil 75 rokov „národný poklad“ Slovákov, Jaro Filip. Pred viac ako dvadsiatimi rokmi som vydal jeho monografiu, ktorú som pomenoval láskavo sarkastickou definíciou Jara z úst Mariána Vargu: Človek hromadného výskytu. Zdá sa, že sa ujala.

Do sveta, o ktorom tu zvyknem písať, patrí aj Tomáš Janovic. Už nie je medzi nami, ale spomienka na toho vzácneho človeka je stále aktuálna.