Čo je vo vašom živote najkrehkejšie? Kedy ste sa naposledy cítili naozaj k niekomu blízko? Čo pre vás znamená skutočne „byť“ vo svojom tele?

Nedávno ma počas unáhlenej chôdze mestom zastavil človek bez domova. Automaticky som vyťahovala peňaženku. On mi však iba potriasol rukou, pozdravil ma a po otázke ako sa mám mi poprial pekný deň a pokračovali sme každý svojim smerom. Žiadne peniaze, iba ľudskosť.

Rok čo rok si hovoríme: Tieto Vianoce budú už ozaj pekné! A rok čo rok nám to proste nevyjde. Vyzdobený dom, navarené, napečené, darčeky kúpené, koledy hrajú už od novembra. A do toho sa vkradne úzkosť a stres.

Zvykli sme si zobúdzať sa do sveta, kde americký sen je komodita strácajúca čoraz viac na hodnote. Je veľmi príjemné sa dnes zobudiť do úplne iného amerického sna. Omnoho krajšieho a ešte v pestrých farbách latinskoamerickej kultúry.

Umenie dokáže bytostne rozochvieť, rozvíriť myšlienky a rozvibrovať hlasivky. Ozvať sa, keď slobode držia ústa dlane režimov. Toto je umenie, ktoré je dnes potrebné ako soľ. Pridá tú správnu chuť a zároveň zabolí v mieste rany spoločnosti, ktorá sa ešte nezahojila.

„Mali sme pocit, že všetko sa skončilo. Nemali sme právo hrať futbal, právo študovať, právo vôbec niečo robiť s našimi životmi. Pre dievčatá a ženy v Afganistane nezostalo nič. Iba odchod.“ Nie každý však mal to šťastie ako futbalistka Bahara Samini, ktorej sa podarilo ujsť pred Talibanom.

Každý knihomil, má svoju sakrálnu studnicu kníh. Kníhkupectvo s peknou atmosférou, kam vždy rád príde pohladiť viazané chrbty a prelistovať jemné stránky. Kde si pokecá o literárnych novinkách, pikoškách aj o tipoch na darček.

Pohľad nežný, no taký, čo neprezradí všetko. Demokracia má mocný hlas, ktorý sa nebojí skríknuť. Má silné ruky, čo zmôžu veľa, ak držia tie správne nástroje. Často si tvár demokracie kreslíme s mužskými črtami, hoci je v ženskom rode.

Všetci poznáme tú situáciu. Po dlhom dni sa konečne ustálite, usadíte alebo uložíte a dostanete chuť na dobrý film. Tak si otvoríte obľúbené streamovacie platformy a scrollujete, až kým vás niečo neupúta. Slovenská domáca kuchyňa po novom ponúka trpko-vtipný portál Kultúra+. Ak sa chcete zasmiať, ale zároveň aj zaplakať nad tým, čo všetko sa už stihlo za obdobie súčasnej vládnej garnitúry pokaziť.

Istotne si všetci pamätáme hru panák. Na chodník sme kreslili deväť políčok, skákali po nich a kto neskákal, povedľa si mohol kriedou čarbať slniečka, kvetinky, zvieratká... Ruky sme mali špinavé od farebného prachu a chodník vyzeral ako nepodarená galéria avantgardných diel. V týchto dňoch to už nie je iba detská záležitosť, krieda sa mení na nástroj tichej chodníkovej revolúcie. Otázkou je, či jej odkaz vydrží dlhšie, než kriedu zmyje ťažký novembrový dážď.