Krvné doštičky síce nie sú „plnohodnotné“ bunky, no bez ich pomoci by sa aj tie najmenšie poranenia stali život ohrozujúcimi.

Pandémia covidu-19 bola hrozná, no nemusí byť tou najhoršou, ktorá ľudstvo ešte čaká. Všetci z nás majú v živej pamäti hrôzy pandémie ochorenia covid-19. Vďaka obrovskému vypätiu zdravotníkov, bioinžinierov, vedcov či štátnikov však ľudstvo túto pandémiu prekonalo.

Vírusové ochorenia predstavujú už dlhé storočia veľkú výzvu pre ľudstvo. A aj keď naša schopnosť bojovať s vírusovými ochoreniami, ktoré boli kedysi smrteľné – ako napríklad kiahne či obrna –, značne vzrástla vďaka vývoju nových vakcín, na boj s dnes neznámymi vírusmi ešte stále nie sme pripravení.

Nový rok prináša jedinečnú možnosť zhodnotiť úspechy a neúspechy spoločností v oblasti biotechnológie a biomedicínskeho priemyslu.

Ľudský imunodeficienčný vírus (HIV) predstavuje významnú sociálnu a ekonomickú záťaž ako pre pacientov, tak aj pre krajiny. Vývoj liekov na HIV nebol úplne priamočiary.

Pre vedcov a vedkyne sa tesne po pandémii stal Pfizer vysneným zamestnávateľom a mnohým sa ich túžba po práci v ňom splnila. Dnes však tento sen naráža na drsnú finančnú realitu.

Aktuálny spor medzi spoločnosťou Sanofi a Federálnou obchodnou komisiou (FTC) vrhá svetlo na komplexné výzvy, ktorým čelia spoločnosti na ceste k inováciám.

Revolučné terapie povolávajúce do boja proti chorobám náš imunitný systém sú čoraz dostupnejšie. Sme však ochotní akceptovať, že aj nové lieky môžu mať nežiaduce účinky?

Biotechnológie v dvadsiatom prvom storočí môžu byť pre Slovensko obrovskou príležitosťou. Využijeme ju?

Vyvinúť úspešný liek proti Alzheimerovej chorobe patrí medzi najväčšie biomedicínske výzvy 21. storočia. Prečo sa ho vedcom dosiaľ nepodarilo vyvinúť? V čom spočívajú úskalia pokusov a čo by mohlo predstavovať svetlo nádeje?