Na začiatku 20. storočia odporúčal Theodore Roosevelt pre americkú zahraničnú politiku: hovoriť mierne, ale nosiť so sebou veľkú palicu. („Speak softly, but carry a big stick.“) Pokiaľ ide o dnešok, v otázke rozmerov a perspektív papeku Donalda Trumpa panujú rôzne názory.

Častokrát a mnohí z nás sa pri sledovaní správania Trumpovej administratívy utiekajú k nádeji, že napáchané prechmaty je možné rýchlo korigovať, pokiaľ tí, čo ich robia, prezrú svoj omyl a rázne zmenia kurz.

Ach, kde sú tie časy, keď som kedysi v prvej dekáde nášho storočia písal na týchto stránkach o ľudskom sklone k sebadeštrukcii, prejavujúcej sa o. i. v kolektívnych sektárskych samovraždách a vo väčšom meradle v katastrofe totalitných experimentov 20. storočia!

V tomto dieli Knižnice opäť nakukneme do ľavicových vôd, v ktorých myslitelia a intelektuáli kujú plány na riešenie problémov sveta.

Zatímco veřejná podpora premiéra Andreje Babiše stoupá a prezidenta Miloše Zemana přinejmenším neklesá, veřejným prostorem se šíří poněkud nihilistické skuhrání o zlomu polistopadového vývoje směrem k autokratickému modelu východního typu. Není úplně neopodstatněné.

Nedávne zvolenie Donalda Trumpa za prezidenta Spojených štátov je spolu s britským hlasovaním o vystúpení z EÚ vykladané ako nástup novej reality v medzinárodných vzťahoch. Zdá sa, že ide o výraz hlbších problémov Západu.

Utečenecká vlna a teroristické útoky v Paríži spôsobili, že niektorí historici začali hľadať analógie medzi situáciou súčasnej Európy a obdobím pred zánikom Rímskej ríše.

V aktuálnom vydaní .týždňa, ktoré je v predaji od pondelka 12. augusta, si môžete okrem iného prečítať:

Na tomto mieste sme pred dvomi týždňami písali, že pokiaľ do marcových volieb Taliansko padne, euroval sa premení na europiesok, tak sa Richard Sulík stane slovenskou verziou temného proroka. To sme však boli pri maľovaní čerta na stenu priveľkí optimisti. Dnes sa potápa nielen Taliansko, ale aj jadro Európy. A to necelé tri týždne po európskom summite s napákovaným eurovalom, ktorý mal zachrániť eurozónu. Viac v mojom Nemeckom diári.

Podle dvou nezávislých průzkumů, provedených neziskovou organizací China Partners a Východočínskou univerzitou v Šanghaji, je dnes v Číně asi 40 milionů protestantů – v roce 1949 jich bylo sotva půl milionu.