Dostane Ukrajina naše stíhačky? Získame za ne niečo od našich spojencov? Ako teraz chránime náš vzdušný priestor? Ako sme na tom s našimi vojakmi? Odpovedá hosť Braňa Závodského minister Jaroslav Naď.

Krátka špeciálna operácia na Ukrajine trvá už polrok. Za ten čas sa jasne ukázalo, akej podpore sa ukronacizmus na Slovensku teší. Neraz boli propagačné aktivity pripravované aj niekoľko storočí pred vypuknutím samotného konfliktu. Preto sme vytipovali lokality a navrhli pri nich vhodné aktivity pre každého dezoláta ochotného nahlas prejaviť svoje vlastenectvo a občiansky postoj.

13. júna zatkli chlapa za znásilňovanie maloletého dievčaťa. Začal ju obťažovať, keď mala len 13 rokov, v štrnástich s ňou mal prvýkrát sex. Tento chlap sa volá František Ondrek a roky zneužíval minimálne jedno mladistvé dievča. Pred pár dňami sme sa dozvedeli jeho trest. Okresný súd Dolný Kubín ho potrestal trojročnou podmienkou.

Dňa 22. júna 1941 zaútočili ozbrojené sily nacistického Nemecka a spojencov Osi na Sovietsky zväz. Druhá svetová vojna vstúpila do novej fázy, do najničivejšieho konfliktu, aký ľudstvo poznalo. Nejde len o kvantitatívne údaje. Vojnu na východnom fronte chápali obe strany ako konflikt novej kvality – ideologický konflikt. Následky sú dodnes s nami.

Divadlo z Pasáže absolvovalo v roku 2009 trojtýždňové turné v USA.V réžii Viery Dubačovej pripravili nonverbálnu divadelnú inscenáciu Chránené územie o vnútornej slobode človeka. Dokumentárny film z tejto výnimočnej cesty ukazuje, že bariéry hercov sú omnoho ďalej než sa nazdávame. Herci Divadla z Pasáže si jeden životný sen žijú a dobre si ho chránia. Dostali možnosť vystúpiť z anonymity ústavných zariadení pre mentálne postihnutých, získali priestor dokázať, že hranice ich schopností sú v skutočosti niekde úplne inde, než im bolo predkladané. Cestou cez pomyselnú pasáž do iného sveta, do sveta zdravých ľudí, dostali možnosť dotknúť sa reálnej hranice svojho hendikepu, ktorá sa citlivému pozorovateľovi môže oprávnene javiť omnoho vzdialenejšia, než hranice vnútornej slobody mnohých nehendikepovaných. Dokumentárny film Chránené územie zachytáva vysnené trojtýždňové turné Divadla z Pasáže po USA. Samotná cesta tohto špecifického súboru ponúka mnohé nástrahy a prekážky, ktoré musí prekonávať a najlepším spôsobom je improvizácia, nadhľad, trpezlivosť, ale najmä enormné úsilie všetkých členov divadla. Ďalším rozmerom filmu je samotná téma inscenácie, v ktorej každý z hercov stvárňuje svoju vlastnú predstavu o svetoch chránených a nechránených, a o hranici medzi nimi.

​Je po pokuse o celoplošné testovanie. Ale zastavenie pandémie je väčšia úloha. Čo znamená slovíčko lockdown? Ako k nemu pristupujú rôzne štáty a aký je jeho efekt? Tak o tom je hlavná téma nového .týždňa. Okrem toho sme pre Vás pripravili dva pohľady na voľby v USA, začíname veľký seriál o histórii, Štefan Chrappa napísal silný text o reformácii a všímame si aj nový rozpočet. ​

Milí priatelia, objektívna pravda vraj neexistuje. Všetko je otázkou postoja. Poznáme ten kreslený vtip, dvaja sa pozerajú na rovnaké číslo, no každý z inej strany. Jeden vidí deviatku, druhý šestku. Obaja majú pravdu, no ako vyrátajú rovnicu svojho života? 

Vakcíny sa stali bežnou súčasťou nášho života. Veľa sa o nich rozpráva, ale málo sa o nich vie. Neznalosť je živnou pôdou strachu. A strach je tvorcom mýtov a povier. Jednou z možností, ako prekonať strach, je poznanie. V poznaní sa rodia rozumné rozhodnutia, ktoré chránia ľudí pred nebezpečenstvom. Vakcíny sú jedným z riešení ako poraziť strach. Sme ochotní to pripustiť?

Milí priatelia, veľa sa hovorí a píše o jedle. Trendy sa menia. Kedysi bolo mlieko zdravé, dnes nám v črevnej flóre zrodí faunu a oheň je na streche. Aj vajcia sú v nemilosti, o mäse ani nehovorím. Odborníci odporúčajú veľa, veľa zeleniny. Keď pozriem na tie černobyľské uhorky, papriky a rajčiny, ktoré nemajú žiadnu chuť, no napriek tomu sa vám po nich pól dňa grgá, ostávam na pochybách, či je toto cesta ku kvalitnej dlhovekosti. Treba hľadať zlatú vyváženosť. Z každého rožku trošku.

Milí priatelia. Sloboda má v sebe zradný rozmer neporozumenia. Ste slobodný, nikoho neohrozujete, no vždy sa nájde niekto, kto by vás chcel napchať do šablón vlastného nešťastného života. Pre vaše dobro. O nič iné nejde. Najabsurdnejšie na tom je, že tí, čo vás chcú spútať, nie sú ani sudcovia, ani dozorcovia. Sú to samotní väzni a niekedy to ani nemyslia v zlom. Namiesto toho, aby sa zbavili pomyselných pút, nasadia ich aj vám. Chcú, aby ste lamentovali s nimi, aby ste spútavali iných, aby ste sa vzdali, zhrbili a kráčali na galeje, lebo presne takto sa to má. Z hlbín detstva sa mi vynára skutočná filmová postava. Hrdina. Vo filme nikdy nehral, ale nehral ani svoj život.