Reformačné udalosti sa začali odvíjať zverejnením Lutherových 95 téz. Následný vývoj udalostí nielen spochybnil autoritu cirkevnej vrchnosti, ale povzbudil aj sebavedomie laickej verejnosti na slobodné rozmýšľanie o cirkvi, viere a teológii.

Reformačná dráma, ktorú nečakane iniciovali Lutherove tézy, odkryla rozdiely v názoroch svojich protagonistov. Spojenci, jednotní v kritike starého poriadku, sa závažne odlišovali v plánoch, ako ho zmeniť. Tento problém sa jasne ukázal na vzťahu Luthera s Erazmom.

„Kresťanov treba učiť...“ Týmito slovami sa začína deväť z Lutherových deväťdesiatich piatich téz proti predávaniu odpustkov. Presvedčivé pochopenie kresťanskej viery a kresťanské vzdelanie bolo od začiatku v centre pozornosti Reformácie.

V tézach z roku 1517 Luther označil predaj odpustkov za prejav chamtivosti. Napadol tak jeden z ekonomických zdrojov cirkvi. Tá si obchodovaním s Božou milosťou zaisťovala existenčné potreby aj nákladné vojenské výpravy či projekty renesančnej kultúry.

Milý Martin Hanus, to, čo ma na texte Pavla Beďača definitívne presvedčilo o nevine Nitranov, nie je štýl, akým píše. 

V otázkach svedomia a viery sa Luther nepodriadil ani pápežovi, ani cisárovi, lebo ich vôľa bola v rozpore so Svätým písmom. S výzvou uskutočniť reformy sa obrátil na „kresťanské kniežatá nemeckého národa“. A tak sa otázky svedomia a viery pomiešali s problémami nacionalizmu a politiky.

Luther začal spis O babylonskom zajatí cirkvi zo septembra 1520 slovami: „Chtiac-nechtiac nútený som stávať sa zo dňa na deň učenejším.“ Počas reformačných sporov čoraz viac dokazoval, že ak má dôjsť k skutočnej náprave, nestačí neporušovať jestvujúce predpisy, ale treba ich zmeniť.

Lutherova odvaha vzoprieť sa štátnej aj cirkevnej moci na ríšskom sneme vo Wormse vzbudila veľké nadšenie a veľký hnev. Prívrženci v ňom videli Božieho hrdinu, odporcovia pomýleného rebela.

Lucas Cranach mladší na obraze z roku 1569 znázornil cirkev ako vinicu. Na jednej strane obrazu, kde sa nachádzajú predstavitelia rímskej cirkvi, je vinica zanedbaná a zničená. 

Teológ Reformácie Filip Melanchton o Lutherovi napísal: „Bol by to naozaj bezbožný človek, ktorý by vinou učiteľovho pochybenia odmietol jeho učenie.“ Túto vetu potrebuje každý, kto sa chce od Luthera učiť zásadám kresťanskej viery.