Začalo sa to pred 50 rokmi a nebyť covidu, tento rok by sme oslavovali 50. narodeniny podujatia, ktoré je nielenže dôležitým špendlíkom na festivalovej mape jazzovej Európy, ale mnohým nám pomáhal postaviť základy nášho „duševného domu“. A v časoch najšedivejšej normalizácie nám otváral dvere k slobode. Lebo jazz a žánre okolo neho – to je sloboda.

Bratislavské jazzové dni, všeobecne zvané džezáky, sa v tomto roku dožívajú pol storočia. Keď je človek mladý, tak tie storočia nič neznamenajú. Pamätám sa z dejepisu, že mi to nič nehovorilo, keď sa spomínalo minulé storočie.

Ako vníma najväčšie výzvy súčasnej slovenskej cirkvi jedna z jej kľúčových osobností? Aké vzostupy a pády prežila katolícka cirkev po roku 1989? Ktoré problémy vidia vo vlastných radoch duchovní z iných cirkví? A v čom spočíva nádej do budúcnosti?

Jan Palach. Dvadsaťročný český študent histórie, ktorý sa 16. januára 1969 na Václavskom námestí upálil. Všeobecný diskurz hovorí, že na protest proti sovietskej okupácii. Takéto zdôvodnenie však nie je úplné.

Po roce 1968 až do roku 1989 odešlo z Československa do emigrace až čtvrt milionu lidí. Hned v letech 1968 až 1969 to bylo 80 tisíc osob.

Po více než třiceti letech obvinila policie trojici bývalých příslušníků Státní bezpečnosti (StB) kvůli výhružkám severočeskému lékaři při takzvané akci Asanace.

Z jistého pohledu by se dalo říci, že Charta ´77, jejíž čtyřicáté výročí si letos připomínáme, byla též „komplexním uměleckým dílem“.

Vlani na jeseň vyšla nová kniha českej autorky zo známej disidentskej rodiny. Tereza Boučková, dcéra Pavla Kohouta, nazvala svoju poslednú knihu nie celkom originálne či príťažlivo: Život je nádherný. 

Spoločnosť ho nevnímala ako osobnosť, ktorá ju rozdeľuje – skôr opak bol pravdou. Záležalo mu veľmi na tom, čo si ľudia myslia. Sústavne a pozorne

Každoročné zvyšovanie minimálnej mzdy je klasickým rituálom takzvaného sociálneho štátu, ktorého zmyslom je predvádzanie sa politikov, ako majú na srdci „dôstojný život“ pracujúcich.