Sedmý říjen letošního roku byl pro Polsko ve znamení růžence. Více než milion Poláků zamířil na státní hranice s růžencem v ruce, aby vytvořili živý řetěz kolem hranice, která měří 3511 kilometrů, a připojili se tak k dlouho avizované akci Růženec na hranicích.

V aktuálnom vydaní .týždňa, ktoré je v predaji od pondelka 26. augusta, si môžete okrem iného prečítať:

Tri dni pred výročím Smolenskej katastrofy zverejnilo rádio RMF FM najnovšie stenografické prepisy, ktoré zaznamenali čierne skrinky v prezidentskom lietadle. O niečo neskôr predstaviteľ prokuratúry vyhlásil, že zverejnené materiály obsahujú nepresnosti. Následne sa ukázalo, že zverejnený nebol obsah stenografov, ale komentáre k obsahu. O deň neskôr generálny prokurátor Andrzej Seremet vyhlásil, že existujú dva stenografy, ktoré sa obsahovo líšia. Po niekoľkých hodinách jeho výroky dementoval jeho vlastný hovorca, ktorý potvrdil, že druhý dokument je iba názor, nie prepis rozhovorov z kokpitu lietadla.

Kedy sa studená občianska vojna mení na horúcu? Kedy zdravé napätie, ktoré patrí ku každému demokratickému systému, prechádza do chorobného konfliktu? Kedy sa demokratický právny štát začína posúvať smerom k autoritatívnym režimom? Nemám pochybnosť o tom, že odsúdenie bývalého šéfa CBA (protikorupčnej jednotky, pozn. prekl.) a jedného z opozičných lídrov Mariusza Kamińského na tri roky do väzenia Poľsko nebezpečne približuje k nedemokratickým krajinám.

Do čerta s tým, myslím si, že v Poľsku neexistuje diskusia. Nehovorím o tom, že nie je možné vymienať si názory, to áno, ale diskutovať tak, aby si dvaja oponenti boli schopní a chceli si rozumieť, to neexistuje. Ach prepáčte, stále ešte možno po sebe kričať nadávky a urážky. Má to jednu príčinu: každý politický rozdiel sa okamžite mení na morálny rozpor, jazyk politiky sa mení na jazyk morálky a iné hodnotenie reality sa stáva eticky neoprávneným. Možno je to súčasť nášho romantizujúceho dedičstva, ktoré nám káže vidieť politiku ako počiatok moci metafyzického dobra a zla.

Myšlienky, ako vieme, majú svoje konzekvencie. Neprekvapilo ma preto, že pred pár dňami Richard Dawkins, známy autor a filozof, ktorý kedysi prednášal na Oxforde, nepriateľ Pána Boha a všetkých náboženstiev, ako označil sám seba, na Twitteri vyhásil, že ľudské plody s Downovým syndrómom treba zlikvidovať.

Donald Tusk bez väčších problémov získal v parlamente dôveru. Ťažko bolo očakávať niečo iné. Od začiatku bolo jasné, že ide o propagandistickú operáciu, ktorej cieľom je znížiť vládne straty po zverejnení prepisov rozhovorov ministrov a vysokých štátnych úradníkov v týždenníku Wprost.

Poľská ľudovodemokratická republika bol právny a slobodný štát. Politici sa snažili zabezpečiť obyvateľom dobrý život, osobitne dbali na katolíckych kňazov. O ich bezpečnosť sa starala ŠtB. Keď na Petrovom stolci zasadol Karol Wojtyla, vlády ľudového Poľska sa snažili o jeho ochranu. S týmto cieľom dostal zadanie aj Tomasz Turowski, agent PĽR a oficiálne jezuitský klerik, ktorý sa tri roky láskyplne staral o iných poľských duchovných.

Majú dejiny vždy zmysel? Nemáme azda dosť príkladov nezmyselných vojen a nezmyselných obetí? Kedysi o tom písal Milan Kundera. V Neznesiteľnej ľahkosti bytia pripomenul príklad vojny, ktorú proti sebe v dávnej minulosti viedli dva černošské kmene. Kunderovu metaforu, obávam sa, možno dokonale použiť aj pri opise konfliktov v Sýrii a Egypte.

Majstrovstvá sveta v atletike, ktoré sa nedávno skončili v Moskve, určite vojdú do dejín. Nie kvôli rekordom, ale nechtom. Nie obyčajným nechtom, ale švédskym, ženským a ešte k tomu dúhovým. Čitatelia už určite tušia, o čom je reč. Áno, tá kombinácia Švédska a dúhy musí napovedať, že ide o niečo veľmi pokrokové, niečo progresívne, čo je absolútne top, au courant a wow. Čiže o protest proti zákonu, ktorý podpísal Vladimír Putin a ktorý podľa médií zaútočil na záujmy LGBT.