Rozmýšľal som nad tým, koho by som mal ešte zaradiť do galérie veľkých muzikantských postáv z mojej histórie.

Dňa 9. októbra v klube Blue Note (Nové Mesto nad Váhom) spievala vynikajúca (pôvodne francúzska) speváčka Cyrille Aimée.

Dostal som nové číslo svojho obľúbeného časopisu DownBeat. Na obálke je veľká fotografia Jacoba Colliera, ktorý má zasa turné po susedných štátoch.

Tí, ktorí sa pohybujú po internete so snahou vypočuť si alebo nebodaj (lebo to už robí málokto) stiahnuť novú hudbu do počítača, určite poznajú portál Bandcamp. Je pre nás hudobníkov dosť dôležitý.

Už po 89. raz zostavuje časopis DownBeat podľa hlasov svojich čitateľov rebríček najobľúbenejších jazzových hudobníkov v rôznych kategóriách. Podobný rebríček zostavujú raz do roka aj podľa hlasov kritikov.

Prečo práve jazz? Táto otázka ma tak trochu prenasleduje. Občas robím rozhovory pre rôzne média a ak by som mal urobiť takú malú inventúru kladených otázok, tak musím označiť túto otázku za veľmi frekventovanú. Možno preto sa ma na to pýtajú novinári alebo moderátori, lebo v tom tiež nemajú jasno.

Jeseň je na Slovensku jazzová. Nielen tým, že v októbri pravidelne bývajú džezáky, ale aj preto, lebo v jeseni sa tu konajú viaceré jazzové festivaly. Moja skúsenosť, nielen naša domáca, ale asi celosvetová, hovorí, že pri takomto podujatí je vždy najdôležitejší jeden človek. Pre jednoduchosť ho nazvime jazzovým fanatikom.

Zase som sa započúval do hudby, ktorá vznikla vďaka vzácnemu stretnutiu dvoch vynikajúcich hudobníkov. Raz do mesiaca mám totiž možnosť vybrať si podľa vlastného gusta približne 100 minút hudby, urobiť playlist a tešiť sa, že si to celé ešte raz vypočujem a dokonca budem môcť po každej pesničke verejne komentovať to, čo som počul.

Tento víkend bude v Bratislave rušno. Jazzáky veľmi neovplyvnia náš bežný život a, samozrejme, väčšina si ani nevšimne, že sa niečo deje, ale my, ktorí to máme už tradične zafixované ako dôležitú súčasť ročného kalendára, sa tešíme na stretnutie s množstvom hudobníkov z celého sveta.

Bratislavské jazzové dni, všeobecne zvané džezáky, sa v tomto roku dožívajú pol storočia. Keď je človek mladý, tak tie storočia nič neznamenajú. Pamätám sa z dejepisu, že mi to nič nehovorilo, keď sa spomínalo minulé storočie.