Zdá sa, že naši demokrati úspešne obkukali taktiku autokratov.

Bývali časy, keď klamať znamenalo byť v tom konzistentný. Dnes to už neplatí. Aj to zaznelo na viedenskom stretnutí intelektuálov, na ktorom nechýbali Timothy Snyder, Peter Pomerantsev či Ivan Krastev.

Ruský prezident Vladimír Putin sa dnes považuje za politického strojcu globálnej hry, v ktorej už na pravde nezáleží a v ktorej si môže každý tvrdiť, čo sa mu zachce. Odkiaľ sa táto nálada vzala a ako na ňu reagovať?

Podobne ako kolega Jeňo Korda, ani ja si nemyslím, že by sme boli ostrovčekom liberálnej demokracie v srdci strednej Európy. No ostrovček predsa len sme.

Když přilétáte v noci do Moskvy, rozeznáváte pod sebou půdorys města podle řady soustředných okružních silnic s malým kruhem Kremlu uprostřed. Na konci dvacátého století vnější okruhy svítily mdlým, špinavě žlutým světlem.

No dobre, prišiel som na to takmer neskoro, ale predsa. Osobnosťou roka je Peter Pomerantsev.

Výberu najlepších kníh roka 2016 podľa .týždňa jednoznačne vládnu fakty a skutočné životy. Akoby sme všetci tak intenzívne žili realitou, že na majstrovsky vyrozprávané fiktívne príbehy nezostáva autorom sila a čitateľom zase čas.

Peter Pomerantsev je brilantný analytik dnešného sveta. Napísal knihu This Is Not Propaganda, v češtine je dostupná ako Tohle není propaganda. Je to kniha o tom, ako sa informácie menia na zbraň. Práve jeho sme sa preto opýtali, čo nám môže pomôcť proti ruskej hybridnej vojne.